Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Monika: „Na Taiwane si vzdelanie naozaj vážia a napríklad pri hľadaní si roboty po škole, je to veľmi podstatný faktor celej budúcej kariéry jednotlivca.“

National Concert Hall, ktorá je dominantou mesta hneď popri Chiang Kai Shek Memorial Hall

Monika Kočiová je moja dlhoročná veľmi blízka kamarátka. Monika je milé, rozumné, kamarátske a veľmi pekné dievča, ktoré si zakladá na pravdivých kamarátstvach. Počas štúdia na strednej škole odcestovala na  ročný výmenný pobyt do Mexika a dve letá strávila v Kalifornii. Počas bakalárskeho štúdia v Prahe strávila prostredníctvom Erazmu viac ako rok v Lisabone. Ako magisterský program si zvolila medzinárodné vzťahy na National Chengchi University na Taiwane. Dvojročný pobyt v hlavnom meste Taipei na Taiwane samozrejme nebol iba o štúdiu a školských povinnostiach :)

Ahoj Moni, momentálne si späť (na Slovensku) a máš doštudované. Bolo to náročné študovať dva roky na Taiwane? Keď to porovnáš s Mexikom a Portugalskom, ktoré štúdium bolo pre teba najväčší boj? V akom jazyku si študovala v jednotlivým krajinách?
Ahoj Miri :) V prvom rade mi dovoľ sa ti poďakovať za položené otázky a samozrejme priateľstvo, ktoré vyššie spomínaš.
Čo sa týka mojich štúdii a pobytov, ani jeden z nich by som nenazývala bojom :) Je pravda, že každé z nich bolo rôznorodé a náročné v niečom inom ale pozitíva vždy zatienili tie obťažnejšie chvíle.
Štúdium na Taiwane bolo určite „challenging“ ale pre mňa osobne skôr kultúrnymi rozdielmi ako školskými povinnosťami. Mentalita ľudí, kultúra a celkovo iné fungovanie takmer každého aspektu bežného života, mi miestami dali zabrať. Z tohto pohľadu  teda určite Taiwan. Študovala som po anglicky, môj študijný program bol výhradne medzinárodný, aj keď niekedy sa stalo, že výber predmetov bol limitovaný keďže napr. predmety o domácej politike a vzťahoch s Čínou boli dostupné iba v čínštine.
V Mexiku som študovala po španielsky, čo po prvých pár týždňoch nebol problém a v Lisabone som mala všetko po portugalsky, čo bolo na začiatku komplikované ale neskôr to samozrejme prinieslo svoje ovocie. Mexiko a Lisabon však boli viac o zábave, cestovaní a spoznávaní miestnej kultúry, na Taiwane som musel oveľa viac času a pozornosti venovať školským povinnostiam a veľakrát skĺbiť aj veci na prvý pohľad nekombinovateľné :)

Na pláži Fulong beach, ktorá je asi hodinu od Taipei

Zaujímalo by ma, aký majú systém školstva na Taiwane. Do akého veku majú povinnú školskú dochádzku? Vedela by si nám povedať, približne aké percento mladých pokračuje štúdiom na vysokej škole?
Školstvo na Taiwane je základná a prvoradá vec, pri ktorej sa, minimálne podľa mojich poznatkov, ani nezvyknú bežne viesť debaty o povinnej školskej dochádzke (12 rokov) alebo podobne. Deti normálne navštevujú školu/škôlku už od predškolského veku, absolvujú základnú a potom junior a senior high school, väčšina aj univerzitu.
Zaujímavý je skôr systém a ich prístup k vzdelaniu. Samozrejme, treba brať do úvahy Ázijskú mentalitu a diametrálne odlišný mindset v týchto krajinách. Už malé detičky od 6 rokov začínajú školu o 7 ráno a končia poobede okolo 16:00. Na strednej škole majú napríklad každé ráno od 7-8.00 testy, zaujímavé však je, že je to bez pedagogického alebo iného dozoru, nikoho však ani nenapadne použiť ťahák, či otvoriť knihu. Miera disciplíny a určitého rešpektu je úplne iná ako napríklad u nás. Veľa vecí na dnešnom Taiwane je postavených na príklade amerického systému. Aj na univerzitu sa Taiwanci dostávajú na základe skúšok, niečo ako SAT. Čo bolo pre mňa ťažko pochopiteľné, je to, že pokiaľ človek nemá najlepšie alebo veľmi vysoké skóre, len veľmi ťažko dostane možnosť študovať, to čo by chcel. Navyše, dostať sa na najlepšie univerzity je pre Taiwancov obrovská prestíž. Napríklad ku nám sa do kampusu cez víkendy chodili prechádzať rodiny s malými deťmi, lebo miestni veria, že takto im to prinesie šťastie a v budúcnosti sa na tú danú univerzitu dostanú. Vzhľadom na vysoký počet obyvateľov a pomerne nízky počet prijatých študentov na top univerzity, je vzdelanie na Taiwane naozaj kompetitívne. Keď som sa napríklad uchádzala o štipendium a výsledky o prijatí som ešte nemala, na pohovore mi pán „veľvyslanec“ v Bratislave povedal, že pri všetkej úcte je takmer nemožné aby som sa na danú univerzitu dostala, že ak by sa jeho deťom podarilo tam dostať bol by na nich veľmi hrdý. Na Taiwane si vzdelanie naozaj vážia a napríklad pri hľadaní si roboty po škole, je to veľmi podstatný faktor celej budúcej kariéry jednotlivca.

Oslavy Taiwanského národneho dňa tzv. "Double ten day"- 10/10 ( 10. Októbra)

Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín, štát Taiwan neuznáva a nenachádza sa u nás ani jeho veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia. Ovplyvňuje to nejakým spôsobom Taiwancov? A čo Slováci, ktorí cestujú na Taiwan, na koho sa majú obrátiť v prípade potreby?
Momentálne Taiwan alebo oficiálne Čínsku republiku (Republic of China alebo ROC) uznáva na celom svete len 22 krajín, z ktorých sú väčšina malé štáty v Pacifiku, Karibiku, Latinskej Amerike alebo v Afrike. V Európe je to jedine Vatikán (Holy See). Je to všetko otázka vzťahov a aktuálneho postavenia Číny, ktorá podmieňuje budovanie svojich diplomatických vzťahov neuznávaním ROC druhými krajinami. Čínska ľudová republika neuznáva Taiwan ako samostatnú a nezávislú krajinu a v rámci svojej politiky „jednej Číny“ ho označuje za svoju 23-tiu provinciu. Ak chce mať teda niekto diplomatické vzťahy s ČĽR, nemôže uznávať Taiwan ako krajinu a nadviazať s nimi oficiálne diplomatické styky. Preto aj napríklad na Slovensku a vo väčšine iných krajín nenájdete Taiwanské veľvyslanectvá ale Ekonomické a kultúrne zastúpenia a naopak. Slovenská republika nemá na Taiwane ambasádu ale Ekonomický a kultúrny úrad. Sú to v svojej podstate ekvivalenty ambasád alebo konzulátov, pre zachovanie korektných vzťahov sa však volajú inak. To znamená, že spĺňajú úlohy regulérnych zastupiteľstiev, preto ak má človek akýkoľvek problém, potrebuje si vybaviť víza alebo potrebuje kontaktovať náš úrad na Taiwane a naopak, môže sa obrátiť na jednu z týchto kancelárií.
Taiwan je taktiež bojkotovaný ČĽR v rôznych medzinárodných organizáciách, preto sa medzinárodných fór a iných eventov, napr. Olympiády zúčastňuje ako Čínsky Taipei.

Pohľad z chrámu Xuanguang, ktorý je pozostatkom Japonských kolonizátorov

Na Taiwane si študovala medzinárodné vzťahy na National Chengchi University. Venovali ste sa aj problematike vzťahov medzi Čínou a Taiwanom? Mohla by si nám stručne popísať históriu konfliktu medzi Čínou a Taiwanom? Aká je momentálna situácia a aké sú vyhliadky do budúcnosti?
National Chengchi University v preklade znamená Národná Politická Univerzita, takže história a medzinárodné vzťahy, hlavne s Čínou, sú určitým spôsobom súčasťou takmer všetkých štúdií. Treba poznamenať, že otázka „Cross-Strait Relations“, teda vzťahov medzi Taiwanom a Čínou, je pomerne citlivá, polarizujúca a z oficiálneho hľadiska aj premenlivá, a to podľa momentálne vládnucej strany. Hovorí sa, že polovica obyvateľstva je za zbližovanie sa s Čínou, druhá za Taiwanskú nezávislosť.
Zaujímavé je, že my sme sa v rámci štúdií tejto problematike nevenovali aj keď je pravda, že táto téma je na ostrove neustále prítomná. Počas môjho pobytu sa dokonca odohrala aj tzv. Slnečnicová revolúcia, počas ktorej (najmä) študenti okupovali ulice a parlament čím protestovali proti (takmer netransparentne schválenej) ekonomickej dohode s Čínou, ktorá by otvorila Taiwanskú ekonomiku ich obrovskému susedovi.
V skratke, v roku 1949 sa na území dnešnej ČĽR vyostrila situácia medzi komunistickou stranou vedenou Mao Ce-Tungom a Nacionalistickou stranou (Kuomintang) vedenou Chiang Kai-shekom ktorý bol po komunistickom prevrate nútený „evakuovať“ čínsku vládu „dočasne“ na Taiwan. Presťahované boli politické elity, podnikatelia, armáda a mnohé národné poklady. Zaujímavé je, že Chiang Kai-shek naozaj veril v ideu, že sa Kuomintangu podarí získať územie Číny naspať. Nechal sa dokonca mumifikovať, aby bolo jeho telo pochované v jeho rodnej dedine, raz keď bude územie Číny naspať patriť Číňanom, resp. prívržencom režimu, ktorý reprezentoval. Do roku 1971 mal Taiwan oficiálne pozíciu Číny aj v OSN a bol uznávaný ako legálnym reprezentantom Číny krajinami ako USA a pod. Po roku 1971 však stratilo členstvo v OSN a väčšina krajín začala postupne uznávať ČĽR. Taiwan sa medzitým stal vyspelou ekonomikou a vzťahy s Čínou sú momentálne v rámci možností stabilizované.
Taiwanci sú hrdí na to kým sú a kde sa ich krajina nachádza v 21-vom storočí, na druhej strane si však stále uvedomujú svoj čínsky pôvod, historické či rodinné väzby a spätosť s Čínou ako ju oni vnímajú. Otázka identity ako takej je na Taiwane všadeprítomná a pravdepodobne ešte dlhšiu chvíľu bude ovplyvňovať nielen politický vývoj.

Záhrady v rámci panstva Lin rodiny, taiwanský najrozsiahlejšie zachovaný komplex reprezentujúci tradičnú čínsku záhradnú architektúru

Taiwan patrí medzi štyri ázijské tigre (= novo industrializované ázijské krajiny s rýchlym hospodárskym rastom) a svetová dominancia vo výpočtovej technike a elektrotechnike sa zakladá na lacnej ale kvalifikovanej pracovnej sile. Aké sú priemerné zárobky na Taiwane? Koľko zarobí na hodinu pracovník v továrni a ktorá práca je najlepšie platená? Je ťažké sa uplatniť na trhu práce a aká je nezamestnanosť na Taiwane?
Taiwanský rýchly ekonomický rast, vďaka ktorému patrí aj medzi štyri Ázijské tigre, je označovaný aj za tzv. Taiwanský zázrak.
Taiwanská ekonomika profituje a zameriava sa najmä na odvetia ako je elektronika a IT, značky ako sú Acer, Asus, HTC či Huawei pozná snáď už dnes takmer každý. Väčšinu Taiwanskej ekonomiky však tvoria služby. Pojem „lacná pracovná sila“ v prípade Taiwanu nie je na mieste. Platy sú v napr. v porovnaní so Slovenskom priemerne vyššie a sami Taiwanci majú problém s odlivom fabrík za lacnejšou pracovnou silou do Číny, Vietnamu a podobne. Nezamestnanosť je pomerne nízka, pokiaľ viem, tak sa pohybuje okolo 4 %. Je ťažko odpovedať na uplatnenie sa na trhu práce, z môjho okolia však všetci Taiwanci prácu mali, nikdy som nikoho nepočula sa sťažovať na nedostatok pracovných príležitosti. Spolužiaci, ktorí ostali na Taiwane aj po škole si uplatnenie taktiež našli, aj keď pre cudzincov je to o dosť náročnejšie. Je však možné, že toto je len situácia v Taipei a skupiny ľudí s určitým stupňom vzdelania, všeobecne som však nemala pocit, že by nezamestnanosť patrila k horúcim domácim témam.

Národný koncertný dom- bežný outfit na koncert klasickej hudby: žabky a šušťakové kraťasky (grin):D

Na Taiwane je najviac rozšírený budhizmus (cca 35% obyvateľstva) a taoizmus (cca 33% obyvateľstva). Aké sú základné rozdiely medzi týmito náboženstvami? Ako sa od seba líšia jednotlivé chrámy? Ovplyvňuje náboženstvo bežný život Taiwancov?
Dobrá otázka, na ktorú som ani ja sama nikdy nedostala v praxi odpoveď :D
To čo funguje ako náboženstvo, by som na Taiwane skôr nazývala životnou filozofiou. Tieto náboženstvá sa v jednotlivých domácnostiach a presvedčeniach prelínajú a skôr vytvárajú akýsi harmonický komplex ako zjavný kontrast. Vždy som mala pocit, že sami Taiwanci nejakým spôsobom nevytvárajú hranice alebo nepotrebujú stavať bariéry medzi jednotlivými náboženstvami. Veľmi rozšírený je napr. konfucionizmus, s ktorým som sa stretla asi najviac pri mojich otázkach. Sami Taiwanci v tom podľa mojich skúseností nemajú veľmi jasno a väčšiny mladých ľudí, ktorých som sa na to pýtala mi nevedelo odpovedať aké sú rozdiely medzi jednotlivými náboženstvami a podobne. Vplyvy rôznych náboženstiev sú však zakomponované v tradíciách, ktoré sú na Taiwane výrazné a naozaj odlišné od tých našich. Napríklad keď niekto zomrie, jeho telo ostane vystavené v dome dva týždne aby jeho duch mal čas rozlúčiť a v pokoji odísť. Pri robení závažných rozhodnutí, zvyknú Taiwanci navštevovať chrámy, kde sa pýtajú na jednotlivé otázky, ktoré ich trápia náhodným výberom tuby s „múdrosťou“ a následným hádzaním drevených polmesiačikov, ktoré sa musia otočiť tým správnym smerom aby bola odpoveď kladná. 

Jeden z Taipeiských chrámov v noci

Keď som bola na návšteve u kamarátky, tak ma napr. vopred upozornila, že sa môže stať, že uvidím v dome behať myši alebo lietať komáre, lebo jej ocko je budhista a žiadne živé stvorenie nemôžu zabiť.
Tak isto, praktikovanie tai-chi alebo mnohých iných cvičení skrývajúcich určitú filozofiu či duchovnú stránku, sú bežné pre ľudí všetkých vekových kategórií, bez potreby to nejak výrazne rámcovať. Vo všeobecnosti sú však veľmi poverčivý a tradície dodržiavajú naozaj poctivo.

Budha Memorial Center pri druhom najväčšom meste Kaohshung

Rodinné právo bolo prvý krát prijate v roku 1930 a doposiaľ patriarchálna ideológia upravuje vzťahy medzi mužom, ženou a deťmi. Stretla si sa s diskrimináciou ženského pohlavia? Je vystupovanie žien iné v prítomností mužského pohlavia?
Na Taiwane som asi nikdy nemala pocit nerovnoprávneho postavenia žien, resp. som si ho nikdy nevšimla a to sa musím priznať, je to téma, ktorá je pre mňa osobne zaujímavá a dôležitá v každej spoločnosti. Je ale pravda, že muži v Ázii, resp. na Taiwane nie sú vyslovene „macho“ typy, skôr sú jemní, úslužní a veľmi pokojní. Pri mladých pároch sa častokrát stane, že vidíte ako chlapec nesie dievčaťu kabelku. Žena v taiwanskej spoločnosti určite zastáva aj archetypálnu pozíciu matky ale v dnešnej dobe si myslím, že väčšina Taiwaniek pracuje a je samostatná. Rovnoprávnosť a nediskriminácia je v podstate dokázaná aj nedávnymi výsledkami prezidentských volieb, ktoré vyhrala žena a v ktorých mali proti sebe pôvodne stáť dve kandidátky.

Ázijské baby sú asi najrozkošnejšie mláďatka na svete :)

Počas štúdia na Taiwane si navštívila aj Kambodžu, Vietnam, Laos, Malajziu, Thajsko, Indonéziu a Singapur. V čom boli Taiwanci iní a na základe čoho by si ich vedela odlíšiť od iných kultúr? Ktorá zo spomínaných krajín na teba najviac zapôsobila a prečo?
Taiwan a moje cesty po juhovýchodnej Ázii boli dva diametrálne odlišné svety. Taipei, kde som žila, je takmer 8 miliónové rozvinuté mesto plné výškových budov a najvyspelejších technológií. Kdežto miesta, ktoré som precestovala, boli najmä neturisticky autentické, mimo ruchu veľkomiest a problémov vyspelého sveta. Preto aj Taiwanci sú z môjho pohľadu úplne odlišný a rozdiel tejto časti Ázie a východnej Ázie spočíva nielen v ľuďoch ako takých ale najmä v histórii a pomerne ťažkej ceste, ktorou si každá z týchto krajín musela spolu so svojim obyvateľstvom prejsť.

Na cestácha: v delte rieky Mekong, Laos

Z mojich ciest mi najviac pri srdci ostala spomienka na Laos, pretože to bola krásna a „čistá“ krajina, ešte nepokazená turizmom a biznisom. Krásni ľudia, výnimočné miesta, zázračná atmosféra a pokoj. Ani pri ceste do džungle iba s domorodcami a 150 kg zásob pre celú dedinu na ďalší mesiac, som tu nepocítila strach. Vietnam ma zaujal svojou históriou, Kambodža príbehom nedávneho smútku a teroru, o ktorom sa u nás ani nehovorilo, Singapur zaujal poriadkom a luxusom. Thajsko, Malajzia a Bali boli návratom do tvrdého sveta biznisu a turistického ruchu, aj keď sme sa im snažili krvopotne vyhýbať, takže pre mňa osobne to boli najmenej lákavé destinácie ale nemôžem povedať, že by nemali svoje osobité čaro a  neponúkali výnimočné miesta a ešte výnimočnejšie momenty.

Phnom Phen, Kambodža Február 2013

Aká je Taiwanská kuchyňa? Čo je pre ňu typické a kde sa dá najlepšie najesť? Ochutnala si nejakú miestnu špecialitku?
Taiwanská kuchyňa je rôznorodá, typické sú rôzne dumplingy, beef soup alebo napr. stinky tofu, ktoré považujú Taiwanci za svoje. Ich národný drink je buble milk tea a všeobecne čaj nájdete vždy a všade. Taiwanci milujú „nočné trhy“ (night markets), kde nájdete všetko, čo si dokážete predstaviť vo formách o ktorých sa Vám ani nesnívalo. Morské plody a hovädzie nesmie nikdy chýbať, najlepšie vyprážané. Musím povedať, že mňa taiwanská kuchyňa až tak nenadchla, čo ma však fascinovalo, bola ponuka a škála reštaurácii, ktoré mohol človek nájsť prakticky všade. Len na našej ulici, bolo minimálne 20 reštaurácii a každá bola iná. Sushi, kórejská, vietnamská, talianska, Starbucks, proste výber (najmä z Ázijskej) ale predsa len miestami aj medzinárodnej kuchyne bol neuveriteľný. Variť sa Vám napríklad doma vôbec neoplatí, vyjde to niekoľkokrát drahšie ako keď si človek kúpi niečo na „ulici“. Už od malička sú deti takto zvyknuté, ženy doma prakticky nevaria, nájsť byt s normálnou kuchyňou bol dosť problém. 

Night markets: raj pre "fajnšmekrov" a milovníkov exotických chutí

Jedlo ako také je však pre Taiwancov najväčšia slasť a rozkoš a tak nájdete napr. v Taipei kuriozitky ako Toilet Restaurant kde sedíte na reálnych toaletách a servírujú Vám čaj v pisoári či Hello Kitty a Barbie Cafe. Siete 7-11 a podobne tu dosahujú najväčšiu koncentráciu na km2 na svete, takže o 4.30 ráno zoženiete čokoľvek minimálne v troch obchodoch na vašej alebo susednej ulici.

Najlepšie jedlo v Ázii je jednoznačne ovocie: mango a dragon fruit na obrázku (smile)

Čítala som, že na Taiwane nemajú verejné odpadkové koše a smetiarske autá vyhrávajú muziku. Mohla by si sa s nami podeliť o nejaké zaujímavosti a postrehy z Taiwanu? Čo by sme mali zažiť, ochutnať, vidieť ak budeme na Taiwane?
Pamätám sa, ako si mi pred cestou poslala video s hrajúcim smetiarskym autom a ja som nechápala o čo ti ide.. Ďalšie dva roky som nasledovala každý večer zvuk tej melódie a myslela na teba :D
To s tými odpadkovými košmi je pravda. Každý večer má každá ulica pridelený čas, kedy príde smetiarske auto. Ľudia si kupujú sáčky, čím vlastne platia za komunálny odpad. Separácia je tu na vysokej úrovni a len bio odpad sa delí na 3 rôzne druhy.
Taiwan je krajina plná ochotných a milých ľudí, nádherných scenérií a nespočetných príležitosti prežiť nepredstaviteľné. Je to tiež krajina v ktorej si človek začne vážiť európsku kultúru, nepríjemné tety predavačky a zdravý sedliacky rozum. Určite treba zažiť Čínsky nový rok, ochutnať xiaolongbao a vidieť Taipei 101, ktorá bola kedysi najvyššou budovou sveta v tvare bambusu. Zážitky a postrehy pri takto odlišnej kultúre boli na dennom poriadku, tak ako aj zemetrasenia a takmer konštantné otrasy. Tráviť Vianoce a Nový rok na prednáškach bolo minimálne zaujímavé, keďže sa tu samozrejme kresťanské sviatky neslávia, no zato si to vynahradia na Nový Čínsky rok.


Taipei 101, architektonický skvost Taiwanu a najvyšia "zelená" budova na svete.

Ja osobne si myslím, že je jedno kde človek je, ide o to s kým je a v prípade Taiwanu sa naozaj nie je čoho obávať. Srdeční domáci ochotní vždy pomôcť, či niekoľko pár zahraničných jedincov s podobnou mentálnou vadou sú vždy zárukou jedinečného zážitku.
O zábavu a prekvapenia založených nielen na kultúrnych rozdieloch bolo neustále postarané, čím bol pre mňa pobyt na Taiwane o to výnimočnejším :)
Taiwan a Áziu ako takú treba zažiť a ja som vďačná za každý moment a skúsenosť, ktorú som mohla v tomto kúte sveta prežiť a tebe Miri za priestor na tvojom blogu. Prajem tebe a blogu veľa šťastia a úspechov do budúcnosti :)



No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.