Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Simmy: „Kuba ľudí otvára, lebo zisťujú, že sa dá žiť aj inak (bez internetu, bez strachu...).“

Turisticky taxíček len pre zbohatlíkov (aj za odfotenie som si musela zaplatiť :D)

Simona Simmy Makovská patrí do tej kategórie kamarátov, s ktorými sa vidíte maximálne raz do roka, lebo neustále niekde cestujú a vyhľadávajú rôzne stáže, jazykové štúdia alebo len tak si zakúpia lacnú letenku a idú za dobrodružstvom. So Simmy sme spolu študovali na španielskom bilingválnom gymnáziu a už počas štúdia sme pár prázdnin pracovali v Španielsku. Simmy takisto strávila prázdniny pracovne v Grécku a trikrát na Floride, vďaka čomu precestovala polovicu USA. Počas štúdia v Prahe cez štipendium odcestovala na rok do Indonézie, kde študovala jazyk a po ukončení pobytu cestovala po Juhovýchodnej Ázii. Cez magisterský program CEMS vycestovala do Indie a cez pracovnú stáž v Google bola rok v Dubaji. So Simmy sa dnes ale presunieme na Kubu, kde bola na pracovnej stáži na slovenskej ambasáde.


Ahoj Simmy, som rada, že si si popri všetkých tých behačkách po svete našla čas nám priblížiť tvoje cestovateľské zážitky a skúsenosti. Zabudla som v stručnom popise o tebe nejaké miesto, kde si istý čas pobývala? Kde sa momentálne nachádzaš a čo plánuješ ďalej?
Ešte tam bola jedna marketingová stáž na Taiwane ale inak si to krásne celé podchytila :) Momentálne sa snažím v Prahe dokončiť definitívne školu (už by bolo na čaše:)) a dúfam, že sa mi potom podarí niekde konečne pracovne zakotviť.

Koľko krajín si doposiaľ navštívila? Ktorá z navštívených krajín na teba najviac zapôsobila? Pamätám sa, že si mi raz vravela, že by si sa chcela usadiť v Európe. Je tomu stále tak?
Hmm, good question :) Pracovne alebo študijne som bola v desiatich krajinách, turisticky vo vyše 30. Z dlhodobého hľadiska by som sa chcela vrátiť do Európy, ale najbližších 5 rokov by som ešte chcela chvíľu ostať v zahraničí. Krásnych krajín je veľa, rozhodne mi učarovala samozrejme Kuba, ale aj Indonézia, Myanmar a Laos mi výrazné zmenili môj hodnotový rebríček :)


Playa Ancón alias "stiahni brucho, keď fotia :D"

Na Kube si pôsobila istý čas ako stážista na slovenskej ambasáde. Z mojej skúsenosti s Kubáncami viem, že sú hluční, radi tancujú, predvádzajú sa a ako náhle sa dostanete na ich nôtu a nehráte sa na fajnovky, určite sa s nimi dobre zabavíte. Aká je tvoja skúsenosť? Dokázala si sa dostať medzi Kubáncov?
Ach, Kubánci sú úžasní! Hrdí, sebavedomí, vášniví, odviazaní, neskutočne vzdelaní a hlavne plní života. Každého koho som stretla, čí už to malo 5 rokov alebo 86 sa usmievalo a vysielalo nekonečné množstvo energie. Vďaka španielčine a zhode okolností sa mi podarilo infiltrovať do jednej mladej kubánskej partie, s ktorou som od toho momentu trávila drvivú väčšinu čašu. Všetci boli vyštudovaní inžinieri, matematici alebo hudobníci. Neboli nijak výrazne odlišní od „nás Európanov“. Vždy sa nahodili do najlepších vecí, baby nosili do klubov štekle (ale v igelitke tiež nesmeli chýbať balerínky :)), vyžehlia vlasy a idú von ako skupinka. Niečo je však odlišné, sú strašne „dobrí“. Majú sa radi, poznajú sa roky, na nič sa nehrajú a panuje medzi nimi akési neviditeľné puto harmónie a vzájomnej pomoci. Neviem, či som len naivná, ale pri pozorovaní ich vzájomných interakcií som necítila žiadnu faloš, zlosť či pretvárku. Ani neviem, ako som sa medzi nich dostala (viem, nezáväznou konverzáciou pri záchodkoch v podguráženom stave :) s Letíciou (psychologičkou)), ale každý deň ďakujem za to, že som mala možnosť spoznať skutočných Kubáncov. „Moju skupinku“ som si zamilovala. Veľmi sa tešili z toho, že viem dobre po španielsky, vypytovali sa na život na Slovensku a tiež každého zaujímalo, čo presne študujem a fascinovalo ich, že som pracovala na ambasáde. Každý poznal Škrtela a Hamšíka a tiež vedeli, že Československo sa rozdelilo (čo, sa napríklad o Američanoch povedať nedá :D).


Moja ľúbezná Letícia :)

Rozprávali sme sa o živote na Kube a o tom, akí sú Kubánci na seba pyšní, že dokázali prežiť tento režim. Hovorili sme aj o rôznych sociálnych vrstvách a problémoch, ktoré sužujú Kubánsku ekonomiku. Väčšina zbožňovali Fidela a považovali ho za génia hodného študovania jeho mozgu po úmrtí. Naozaj si ho ctili a vážili ako svojho osloboditeľa a spásynoscu (ten, ktorý zmýšľal inak, dávno emigroval). Koncom januára prebiehal pochod na výročie narodenia José Martího (vizionár, poét, Fidel nasledoval jeho filozofiu a názory celý život). Všetci študenti (a boli ich tisíce) sa postavili za seba a začali pochodovať s horiacimi pochodňami naprieč Havanou za zvukov kubánskej hymny a hesiel: Viva la revolución!!! Viva Fidel y Raúl!! Bolo tu neuveriteľné pompézne a taký entuziazmus a zapálenosť som u mladých nezažila roky (keď nepočítam reggae festival minulé leto v Bratislave :D)


Oslava José Martího v spoločnosti mojich milovaných priateľov :)

Pred revolúciou Fidela Castra v 1959 bola Kuba jednou z najviac rozvinutých krajín Latinskej Ameriky. Hlavné mesto Havana muselo byť toho času nádherné. Polorozpadnuté budovy a obchody je dnešná realita na Kube. Ako vnímajú túto situáciu Kubánci? Aké sú ich zdroje príjmov a aký je mesačný zárobok Kubánca? Dokážu z toho vyžiť?
Havana Vieja - Staré mesto je známa nočnou kriminalitou, špinou a Capitoliom (no vždy je na tom podstatne lepšie ako India :D). Je tam naozaj milión ľudí, kde sa striedajú zrúcane a polozrúcane budovy s najluxusnejšími hotelmi na Kube. Uličky lemujú obchodíky, kafetérie aj rôzni priekupníci s umeleckými dielami. Väčšina budov je však schátraných, ošumelých a zničených... Keď vidíte v akých podmienkach niektorí Kubánci žijú, je to na zaplakanie. Niekoľkogeneračné rodiny bývajú v pridelených bytoch, no nemôžu sa odsťahovať, lebo nemajú kde. Nikto nemá vlastnícke pravá a opraviť sa nedajú, lebo na to nie sú financie alebo chýba stavebný materiál.


"Obytné" domy v centre Havany

Kubánci to majú naozaj ťažké. Vďaka “veľkorysému” americkému embargu, ktoré na nich bolo uvalené v 70tych rokoch, im chýbajú základne potraviny, suroviny, o produktoch bežnej spotreby už ani nehovorím. Žijú z prídelových lístkov s približne 14 eurami na mesiac (a je jedno, či je dotyčný človek doktor alebo vodič autobusu). Z toho platu sa samozrejme nedá vyžiť. Väčšina rodín závisí na niekom, kto robí v turistickom priemysle alebo z peňazí, ktoré im posielajú “americkí” Kubánci. Paradoxne čašníci, barmani a muzikanti zarábajú vďaka turistom najviac peňazí a často podporujú aj vzdialenú rodinu. Jedla je na Kube málo a na trhu kúpite, čo je momentálne v sezóne. Ja som mala napríklad prístup k banánom, papájam, guavam, cesnaku a uhorkám. Obchody zívajú prázdnotou a za všetko extra sa platia neskutočné peniaze. Raz sme sa zastavili v miestnom priori vraj, aby som videla ceny. Mixér 40 eur, pohovka, ktorú by si nekúpila ani naša babka, 300 eur a záhradný stolček s dvoma plastovnymi stoličkami 700 eur... proste absurdné. Nikto si to nemôže dovoliť a pokiaľ áno, sú to väčšinou peniaze od zahraničných cudzincov. Vody je tu málo a prúd taký slabý, že je problém si ráno umyť vlasy. Elektrina často vypadáva, niekedy aj na celý deň. Našťastie, Kubánci sú veľmi vynaliezaví a vždy si vedia nájsť pracú “pomimo”. Aj vďaka tomu sú na seba tak právoplatné pyšní, lebo vedia, že ich len tak na lopatky hocičo nepoloží.


Najsrdečnejší ľudia Kuby

Ako to je s dopravou na Kube? Funguje tam systém zdieľaných taxíkov alebo sa dá spoľahnúť aj na autobusovú dopravu? Aký dopravný prostriedok zvyknú využívať Kubánci?
Taxi tu funguje veľmi efektívnym spôsobom. Sú predurčené trasy po ktorých chodia maquiny (mašinky :)) a zavezú Vás len pokiaľ idete jednou z týchto trás. Zvyšok si musíte odpešovať sami (je to v rámci politiky šetrenia benzínu). Tým sa však stane, že cesta, ktorá by mohla trvať 10 minút, trvá aj polhodinu, keďže každých pár metrov auto naberá nových a vykladá starých cestujúcich. Maquinu spoznáte podľa toho, že sú to buď staré americké Fordy a Chevrolety alebo ruské Lady. Nie som veľký fanúšik Američanov, ale tie ruské kartóny sú úplný otras :D Sú síce „modernejšie“, ale keď vzadu sedíme traja (resp. štyria, keďže deti sedia väčšinou mamám na kolenách), tak sa cítite ako v tlačenici v r. 2006, keď sa mal otvoriť prvý Carrefour v Košiciach :D Kďežto v pôvabnom Chevrolete je toľko miesta, že aj vpredu sedia traja :D Vascinou nemáte predstavu, ako je možné, že autíčko, ktoré ste toľkokrát videli a obdivovali vo filmoch, fyzicky drží pokope :) ale zároveň ste fascinovaní nevídaným pocitom vrátenia v čaše.


El Capitolio, Havana

Na Kube sú aj normálne platené klimatizované taxi pre turistov alá Kanaďan, Nemec, Talian = no nie pre každé peso strážiaceho študenta, akým som bola ja :D Inak jedna cesta máquinou vyjde na 40 centov EUR. Verejné busy sú za 1 peso (čo sú asi 3 centy EUR), ale neexistuje žiadny cestovný poriadok. Proste sa postavíte na zastávku a čakáte, 10 minút, 20... 40 niekedy aj hodinu a nepríde :D Záleží na šťastí :D Jeden deň sme sa týmto verejným dopravným prostriedkom vybrali na pláž. Cesta, ktorá trvala dve hodiny, bola skutočným zážitkom :) Napriek preplnenému a prepotenému dopravnému prostriedku na Vás Kubánci neustále poškuľujú a rozdávajú komplimenty, ale zas na druhej strane, sú veľmi galantní, ponúknu miesto, či aspoň podržanie tašky, keď oni sedia. V autobuse hrá na plné pecky salsa, alebo americký hip hop a každý si tak pekne podskakuje a pospevuje do rytmu :) Muži a chlapci väčšinou pri vystupovaní pomáhajú ženám podávaním ruky. Keď sa mi to stalo prvýkrát, bola som odťažitá (prečo sa ma dotýka cudzí človek? :0) potom mi kamarát Kubánec vysvetlil, že je to znak gentlemanstva a ja som si uvedomila aká som bola nevychovaná :)


Bežná realita každého šoféra

Pre zaujímavosť, na tomto ostrove slobody, chodí takmer každá Kubánka polonahá (preháňam samozrejme, ale pochopíte, keď sa tam vyberiete :)) a je jedno čí ma 50 kíl alebo 120 kíl, nesie sa ako kráľovná. Keďže na Kube nenájdete žiadne reklamy ani bilboardy, ženy netrpia vštepovanou predstavou, že musia mať 90:60:90 a postavu modelky, aby boli pre mužské pokolenie príťažlivé (čo sa o nás, bohužiaľ, povedať nedá). Vďaka tomu, že nie sú pod nátlakom západného konzumného obrazu dokonalej ženy, sú so sebou právoplatne spokojné a tým vyžarujú neskutočne veľkým sebavedomím a sexeapealom. Každá jedna sa považuje za bohyňu, a to je na nich najkrásnejšie. Mužské pokolenie po ženských vypiskuje a je opäť jedno či má chlapec 15 rokov alebo je to 80 ročný ciperný dôchodca :) Kubánci často vehementne chvália a Kubánky si to aj patrične užívajú. Opäť však platí, že patria medzi posledný nevymretý druh gavalierov, keďže ženy sú na Kube maximálne rešpektované a držané vo veľkej úcte :)


Havana Vieja

Cenzúra médií a len malé percento (asi 5%) obyvateľov s prístupom na internet. Je možné si tam zakúpiť mobilné dáta? Ak áno, aká je cena za tieto služby? Využívajú to aj domáci?
Mobilne dáta :D prepáč, ale smiech :D Internet je na Kube takmer neexistujúci alebo strašne drahý (nejakých 12 eur na hodinu a to iba v luxusnejších hoteloch). Na ambasáde som však prístup k internetu mala každý deň a neraz som pomáhala Kubáncom sťahovať rôzne dokumenty či videa (keď sa napríklad chceli naučiť nový typ merengue tanca :)). Inak sa internet nepoužíva takmer nikde. Mobily síce mladá generácia vlastní, ale väčšinou sa využívajú podomové telefóny. Keď sa s niekým chcete stretnúť, zavoláte im domov a zvyčajne zdvihne ich rodinný príslušník, napríklad babka :) Najskôr pokecáte s tetou Máriou (lebo pri poslednej návšteve ste zistili, že v 60tych rokoch pracovala v Prešove ako chemička a bola zamilovaná do Poliaka :)) a až potom Vám zavolá vnučku :) Dohodnete si presný čas a miesto stretnutia, poprípade garderóbu :) a vyrážate do ulíc.


Koncert legendárnej Buena Vista Social Club

Na Kube sa využívajú dve meny a to peso nacionale a peso convertible (bývalý dolár). Môžeš nám vysvetliť rozdiel medzi jednotlivými menami? Má turista prístup k obom menám? Na Kube existujú tri hlavné bankové reťazce. Sú tam nainštalované plne funkčné bankomaty?
Bankomaty sú plne funkčné, ale iba asi prvé 4-5 dni v týždni a potom sa zásoby výberu a musíte čakať cez víkend, kedy ich opäť niekto naplní :D Takže, keď ste napríklad v Trinidade pustili posledný CUC a zrazu sú v Havane všetky bankomaty prázdne, tak máte problém :) Kubánsky dolár odpovedá americkému doláru a väčšina dovolenkárov ani nevie, že kubánske peso existuje. V niektorých obchodoch platíte pesami - rozumej lacnou menou a v iných výhradne dolármi. Turisti väčšinou nepoznajú rozdiel a tak bežné za cestu taxíkom, ktorá stoji 50 centov, dajú aj 5 eur. Ja som si väčšinou za euro a pol objednávala v miestnej poloreštaurácii grilovanú ryžu. Počujete dobre :D Grilovanú ryžu, lebo s mäsom by to bolo už 2,5 eur a s rybou dokonca 3 eurá. Sú však aj vychytené reštaurácie, kde si môžete dať výdatné kalamáre spolu s piňacoládou za 6 eur, čo je v podstate veľmi príjemná turistická cena. 1 USD je takmer 25 pesos, takže je každopádne veľmi výhodné mat ich v hojnom množstve po ruke, no musíte vedieť, čo sa nimi dá platiť, inak Vás Kubánci veľmi ľahko vedia ošidiť (a prečo nie, keď sa dáte :))


Najkrajší dedkovia v Trinidade

Po revolúcii bol turizmus potlačený do úzadia a až do roku 1989 ho ani Kuba nepotrebovala (pomoc zo ZSSR a krajín východného bloku). Dôsledkom zlej hospodárskej situácie prijal v 90tych rokoch kubánsky režim turizmus, čo spôsobilo nárast prostitúcie žien všetkých vekových kategórií. Kde sa tieto dievčatá zhromažďujú? Je ľahké rozpoznať prostitútku od ostatných dievčat?
Bohužiaľ sa to na Kube deje a spoznáte to hneď. Nie je to prostitúcia v “našom slova zmysle”. Kubánky ale aj Kubánci si vyhliadnu turistu/turistku (väčšinou staršiu 40 ročnú Nemku a spol) v salsa klube a strávia s tou osobou celú dovolenku. Je to akási vzájomná pomoc, turista si užije “kubánsku romantiku” plnú dobrodružstva a “exotiky” a Kubánci zas na chvíľu majú všetko zadarmo, dostavajú sa do pekných reštík a väčšinou im turisti/milenci pomáhajú aj finančne. Takže je to akási recipročná výhoda. Netreba týchto ľudí odsudzovať, je to istý spôsob zárobku a väčšinou tak pomáhajú nielen seba, ale aj rodine.


Roky nedostavaný El Capitolio

Turista sa môže ubytovať alebo v štátnom hotely ale v „casas particulares“. Môžeš nám vysvetliť, čo je to „casa particulare“ a kto to môže prevádzkovať? Kde si bola ubytovaná ty?
Hotely sú všade prítomne ale casas particulares sú skvelou príležitosťou ako ušetriť, ale hlavne nahliadnuť do života skutočných Kubáncov. Bývate v rodinách, ktoré si zabezpečili licenciu a odvádzajú Raulovi a spol dane :) a je to výrazne lačnejšie ako ktorýkoľvek hotel. Ja som si našla ubytovanie cez couchsurfing.org (plne odporúčam sa zaregistrovať, keď chcete precestovať celý svet za zlomok ceny a bývať s dobrosrdečnými ľuďmi :)) a bývala tak u veľmi cipernej, vehementnej a dramatickej ženy s dvoma veľmi zlatými synmi. Až neskôr som sa dozvedela, že moja nová rodina prenajíma izby na čierno už niekoľko rokov, ale keďže ženská bola herečkou, tak si z toho veľkú hlavu nerobila :) Dom bol vždy plný turistov a cudzincov, ktorí prišli na pár dní až týždeň. Zatiaľ čo Evin syn hral prenádherne na klavíry, my sme si spokojne diskutovali, sedeli za stolom, preberali aký sme mali deň, aké máme plány, túžby, spomienky, minulosť. Počas západu slnka sme vyšli na strechu a zostávali tam kým nezapadlo za horizont. Diskusie neboli povrchné, ale po väčšine času pestré a úprimné. Kuba ľudí otvára, lebo zisťujú, že sa dá žiť aj inak (bez internetu, bez strachu...). V cases particulares zažijete tie magické momenty, ktoré Vám žiadny hotel nikdy nemôže dať :)


Raňajky pre kráľov v case particular v La Boque

Na záver by som ti chcela poďakovať za tvoj čas a dať ti priestor k tomu, aby si sa s nami podelila a tvoje dojmy a zážitky, ktoré v tebe zachovala Kuba :)
Čo som milovala na Kube najviac bol fakt, že tam nebol internet. Zrazu som mala obrovské množstvo času na premýšľanie a skutočného si užívania života. Doma som bola celý čas prilepená na mobile. Bože chráň, aby mi ušla nejaká „životne dôležitá“ udalosť či informácia. Bola som chorobne zažratá do pocitu efektívneho využívania času. Cestujem v autobuse - predsa nebudem sedieť len tak, pozerať von z okna a nudiť sa. Vyťahujem mobil, checkujem FB, maily, otváram sme.sk alebo si píšem s niekým z mojich vzdialených známych. Prídem domov a hybaj na comp, čítať články, sledovať recenzie, updatovať si vedomosti o zdravom životnom štýle či metódach ako si zjednodušiť život.... DOSŤ! Keď sa nad tým zamyslím teraz, bolo to vyčerpávajúce. Zamestnávať mozog informáciami do bezvedomia, až kým nezaspím (s mobilom pri hlave samozrejme). Ráno vstanem, prvé čo skontrolujem, či mi niekto písal a čo sa stalo za posledných 7-8 hodín vo svete, až potom ranná hygiena. Vyčerpáva ma už len to, že o tom píšem. Na Kube? N-I-Č. Žiadny internet, žiadny mobil, len stará dobrá klasika. Dohodnem sa s niekým, že sa stretneme tam a vtedy a ľudia fakt prídu, dokážem sa spoľahnúť na hocikoho. Poobede mi život bez internetu dopraje čas na sociálne aktivity. Ísť von s niekým na večeru, porozprávať sa o živote, zasmiať sa, spoznať sa. Vrátiť sa domov, kde ťa čakajú ďalší ľudia, ktorí sú šťastní... nič ich netrápi (nevedia, že by ich malo trápiť, že bol nejaký fingovaný teroristický útok niekde vo svete (to slovo fingovaný som dala naschvál a nemienim ho rozoberať)). Netrápi ich to a ani by ich to nemalo.


Plaza Vieja v srdci Havany

V poriadku, nie je tu veľa jedla a strašne veľa vecí chýba, nehovorím, že systém je ideálny. Vravím len, že dnešné technológie nám požierajú neskutočne veľa času, ktorý sa dá využiť na oveľa zmysluplnejšie aktivity ako vymývanie mozgov či zisťovania, aký je svet zlý, nebezpečný a plný problémov. Život je v konečnom dôsledku o vzťahoch a o tom, aby sme seba samých a ostaných robili šťastnými. Všetka tá honba za kariérou, peniazmi a úspechom je možno časť, zabezpečujúca osobné šťastie ale nemôže sa stať prioritou, lebo zablúdime v škrečkovej klietke a ubeháme sa na smrť.
Na Kube som mala jedno z najšťastnejších období v živote, kde sa mi podarilo vyčistiť si hlavu a bola som obklopená ľuďmi, ktorí sa zo života (aj keď ťažkého) tešili. Každému odporúčam isť na Kubu TERAZ! Predtým ako sa podarí Američanom priniesť Coca-Colu, McDonald a ďalšie “výdobytky moderného” sveta. Skôr ako Kubánci stratia svoju integritu, kultúru a národnú hrdosť. Kuba je prenádherná krajina, plná úžasných ľudí, miest a naozaj nepoškvrnenej prírody. Choďte a užite si tento prenádherný ostrov ako praví Kubánci, s plnými dúškami, s vášňou, energiou a tancom. 
Kuba Vás poznačí, zasiahne priamo do srdca a vaša duša sa vráti poznamenaná...oddýchnutá, svieža a šťastná :)
FB: Simmy Makovska, email: makovska.simona@gmail.com



No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.