Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Borka: „Čile síce milujem, ale doteraz som presvedčená o tom, že majú najhoršiu kuchyňu z celej Latinskej Ameriky.“

Výhľad na Santiago

Barbora Borka Tóthová je umelecká duša, s ktorou sa poznám už vyše 10 rokov a stále udržujeme aktívne priateľstvo :) Počas štúdia na španielskom bilingválnom gymnáziu študovala pol rok v Dánsku, jedny prázdniny strávila v Lisabone a takisto absolvovala stáž v Bruseli. Mňa ale bude najviac zaujímať jej študijný pobyt v Čile, kde vycestovala počas magisterského štúdia. A aká Borka vlastne je? Borka je usmievavá pehavá ryšulka, ktorú nejde nemilovať :)

Ahoj Borušik. Ďakujem, že si si našla čas prispieť mne aj mojím čitateľom tvojimi skúsenosťami a zážitkami z ciest. Ktorý pobyt mal pre teba najväčší prínos?
Ahoj Miri, ja Ti v prvom rade ďakujem, že si ma oslovila. Je to veľmi ťažké posúdiť, lebo každý pobyt bol prínosný v niečom inom, a samozrejme, jednotlivé pobyty v zahraničí som absolvovala v rôznych obdobiach života (a veku), kedy som považovala za dôležité a prínosné celkom odlišné zážitky. Zároveň na seba pobyty nadväzovali a mali na moje smerovanie prínos ako celok. 
Čo sa týka pracovných skúseností, najväčší prínos mala pre mňa stáž v Bruseli v UNIC – Medzinárodnej únii kín, pretože momentálne s kamarátmi v Košiciach rozbiehame projekt Kina Úsmev. Od mesta sme dostali do prenájmu staré a jediné zachovalé kamenné kino v centre mesta, ktoré plánujeme otvoriť v plnej prevádzke a vrátiť tak do Košíc kino-kultúru (momentálne sú na približne 270 000 obyvateľov v Košiciach len 2 multikiná). Stáž v Bruseli mi umožnila venovať sa problematike kín z viacerých strán naozaj do hĺbky (svetové trendy v marketingu, technológiách, vzdelávaní a pod.). Taktiež som sa prvý krát stretla s aktívnym a funkčným modelom siete ako takej, ktorá sa venuje výskumu, lobingu a komunikácii s partnermi na európskej úrovni, čo mi teraz pomáha pri mojej druhej pracovnej aktivite, pretože som koordinátorka Antény – siete pre nezávislú kultúru.
Čo sa týka osobnostného rozvoja, najväčší prínos mal pre mňa práve pobyt v Čile, kde som sa po prvý krát ocitla naozaj sama „na konci sveta“ a musela som sa s týmto vedomím popasovať :)

Oslavy Fiestas Patrias (el 18 - sviatku vzniku Čile)

Do Čile si vycestovala počas štvrtého ročníka na VŠE v Prahe. Cez aký študijný program si bola vyslaná?
Na VŠE to nazývali „Zámorské pobyty“. Proces výberu bol rovnaký ako pri Erazme. Prakticky išlo o bilaterálnu zmluvu medzi univerzitami o výmene študentov.

Aké zameranie mala vysoká škola, na ktorej si študovala? 
Študovala som na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, odbor Medzinárodný obchod s vedľajšou špecializáciou Arts management. Čile som študovala na Pontificia Universidad Católica de Chile.

Boli ti uznané všetky kredity za štúdium v Čile? 
Áno, všetky.

Zaujímalo by ma, ako nákladný je život v Čile. Vystačila si si so štipendiom? 
So štipendiom som si nevystačila, podporovať ma museli rodičia. Od školy sme mali približne 400 EUR mesačne a len ubytovanie stálo okolo 250. Vysoká položka bola tiež letenka. Na to by sa malo pri týchto programoch viac prihliadať, lebo to zhltne značnú časť celkového štipendia. My, „zámorskí“, sme dostali ešte jednorazový príspevok na cestovné približne 300 EUR, ale letenka stála viac ako 1000. Náklady na život sú v Čile vyššie ako v iných krajinách Latinskej Ameriky. Samozrejme, záleží ako človek žije, ako sa stravuje a na čo míňa peniaze. Všeobecne by som potraviny odhadla na 10% drahšie ako u nás. Toto bolo, ale v roku 2012, nie som si istá ako je to teraz. Ja osobne som aj veľa cestovala po Čile, čo výrazne ovplyvňovalo moje výdavky, aj keď cestovanie tam nie je až tak finančne náročné.

Výhľad z univerzitnej knižnice

Čile, čili, čilovať...napadajú ma veci. Má pôvod slova Čile (= Chile) spojitosť s tým, že sa tam vo veľkom konzumuje čili? :)
Tak o tomto teda neviem :) Je mnoho teórií z čoho pochádza názov Chile, neskúmala som, ktorá je najreálnejšia, ale mne sa najviac páči tá spájaná s pôvodnými obyvateľmi, takzv. Mapuche. V ich jazyku je vraj „Chilli“ miestom, kde sa končí zem.

Completos

Aké jedlá a nápoje sa konzumujú v Čile? Dajú sa tam kúpiť aj európske polotovary?
Čile síce milujem, ale doteraz som presvedčená o tom, že majú najhoršiu kuchyňu z celej Latinskej Ameriky :) Prevažujú tam ťažké mäsité jedlá, fastfoodová kultúra a úchylka v nadmernej konzumácii chleba. „Pancito“ (chlebík) je synonymom pohody a národnej hrdosti v dokonalom ovládnutí pšenice premenenej na bielu nadýchanú hmotu bezbrehej adorácie. Z čílskeho „chlebíka“ si robia srandu aj okolité štáty. Nočná mora zahraničných študentiek a zdravotných organizácii je asi prvou potravinou, ktorá zaujala dôležité miesto v spoločenskom diskurze natoľko, že sa dostala aj do lokálneho street artu v podobe nástennej deklarácie: „Chile, chlieb Vás robí tučnými!“, ktorého autorom bola pravdepodobne nejaká veľmi frustrovaná výmenná študentka. Kalorický nával tejto na prvý pohľad nevinnej potraviny je pre mnohých neúnosný. Ale aby som teda len nekritizovala, napríklad čílske „completos“ (hot dogy s avokádom, paradajkami a majonézou) si robievame niekedy aj na Slovensku, lebo je to naozaj najlepšia verzia hot dogu na svete. Tiež som si z Čile odniesla totálnu závislosť na koriandri a avokáde.
Čo sa týka európskych potravín, ako európskych značiek – nevyhľadávala som ich. Určite však prevažujú potraviny/polotovary z USA (najmä sladkosti).

Chlieb ako spúšťač medzinárodného konfliktu (Valparaiso)

Čile má ako jedna z mála krajín vládou podporovanú UFO výskumnú organizáciu. Bori, videla si UFO? :D 
Ale jasné, v Čile videl UFO asi každý. Raz som ho videla a potom som sa zobudila až o tri dni v púšti v Atacame. To bol moment, kedy som sa rozhodla venovať v živote kultúre.

Najväčšie prekonanie strachu z výšky v živote -  Atacama

A čo miestni, stáva sa tam často, že vidia „omietkového démona“? 
Z mojich známych ho nevidel nikto bohužiaľ.

Rozhodne si nerobím srandu z UFO a osobne verím, že existuje vo vesmíre aj iný život, no nemyslíš si, že sú tam ľudia iba veľmi poverčiví a nábožensky založení (a takisto žuvanie koky asi nemá najlepší vplyv na mozgovú kôru)?
Určite nie sú v Čile ľudia poverčivejší ako na Slovensku. Čo sa týka náboženstva, neviem aké sú štatistiky, ale pravdepodobne tiež cca rovnako ako u nás. Koku žuvajú len v extrémnych nadmorských výškach a určite nemá vplyv na mozgovú kôru horší ako slovenská slivovica :) Možno majú len väčší zmysel pre humor a recesiu.

Na fotke stojíme na najväčšej soľnej planine v Čile - Salar de Atacama

Rozvod v Čile bol legalizovaný až v roku 2005 a krajina má jednu z najmenších mier rozvodovosti na svete. Odpozorovala si to „tajomstvo“ večnej lásky?
Tak táto otázka ma úprimne pobavila a údaj o rozvodovosti len potvrdil moje pozorovanie. Vzťah muža a ženy v Čile je z môjho pohľadu výrazne iný ako na Slovensku. Na jednej strane sa bavíme o latinskoamerickej kultúre „mačizmu“ a faktu, že väčšinu dôležitých funkcií zastávajú muži. Taktiež majú problém v nerovnosti príjmov medzi mužmi a ženami a podobne. Muži sú milovníci, koketníci, do značnej miery veľmi otravní... Presne ako všeobecne známy stereotyp „latino“ muža. Avšak, žena má v spoločnosti ako matka jednoznačne vyššie postavenie. Ona je centrom rodiny. Muž sa stará o ekonomickú stránku, ktorá sa navonok môže javiť ako dôležitejšia, ale žena je jeho oporným stĺpom. Obdivuje ju a rola (úloha) matky je uznávaná minimálne rovnako, ak nie viac než ekonomický vstup muža do vzťahu. Nemala som jediného čílskeho kamaráta, ktorý by nezbožňoval svoju matku a nehovoril o nej v superlatívoch. Veľmi veľa žien v Čile je matiek v domácnosti a toto „povolanie“ je značne rešpektované. Keď som Čiľanom hovorila ako ženy na Slovensku pracujú 8 hodín denne a potom prídu domov a očakáva sa, že navaria, popracú, postarajú sa o deti a vyžehlia mužovi košele, mala som pocit, že naša postsocialistická spoločnosť je s takýmto prístupom omnoho viac mačistická. Samozrejme, pracujúce ženy  a matky sú v Čile rovnako frekventované ako matky v domácnosti, ale je celkom normálne, že im s domácnosťou a deťmi niekto pomáha a spoločnosť ich za to neodcudzuje.
Ale späť k tomu prečo ma to pobavilo a vráťme sa možno krok pred tým, než sa žena stane matkou. Čílske ženy sú nesmierne temperamentné a vzhľadom na horkokrvnú povahu mužov si vypestovali obrovskú mieru kontroly nad svojimi partnermi. Extrémne prejavy lásky navonok a nutnosť si muža pripútať je zvláštna črta čílskych žien a vzťahov, ktoré boli napr. pre nás ako zahraničné študentky, úplne cudzie a zdrojom častých žartov. Možno je dobrý príklad opäť ten stereotyp žiarlivej šialenej latino ženy, ktorý je skutočne reálny.

Západ slnka v Atacame

Ako reaguje spoločnosť na rozvod? Sú ľudia so statusom „rozvedený“ nejakým spôsobom diskriminovaní?
V Čile som žila v „neúplnej“ rodine (matka+syn), pričom mama bola rozvedená. Nemala som pocit, že by bola diskriminovaná.

A čo staré dievky? Nájdu sa tam aj ženy karieristky, alebo je to spoločnosť prevažne založená na rodinných hodnotách?
Myslím, že je to vyvážené a neprevažuje v dnešnej dobe jeden alebo druhý typ. Napríklad opäť moja „čílska mama“ bola rozvedená matka päťdesiatnička, ktorá mala za sebou kariéru riaditeľky na strednej škole (áno, v Čile je to kariéra, veľký úspech a spoločenský rešpekt) a rozhodla sa, že svoj život chce zmeniť, tak začala čalúniť nábytok a vzdelávať sa v psychológii študentov. Jej životaschopnosť je fascinujúca.

Duny v prímorskej Viňa del Mar (2 hodiny od Santiaga)

Aká je flóra a fauna v Čile? Narazila si na nejakú stratenú lamu?
Čile je obrovská krajina, ktorá má naozaj všetko od hôr, lúk, plání, sopiek, cez ostrovy, more, tučniakov, plameniakov, lamy až po najsuchšiu púšť sveta. Lám som videla mnoho, ale vždy presne tam, kde mali byť.

Puerto Varas (juh Čile), keď sa chcete ísť pozrieť na sopku v sychravý deň

A aké je čílske podnebie? Aká je tam vlhkosť vzduchu a frekvencia zrážok?
Toto opäť veľmi závisí od toho, kde v Čile sa človek nachádza. Nedá sa to preto takto vôbec posúdiť. Na úplnom juhu Čile v Punta Arenas, odkiaľ mám niekoľko kamarátov, napríklad tvrdia, že ročné obdobia si vymysleli v Európe. Celý rok majú približne 10 stupňov a časté zrážky. V Santiagu, čo je približný stred, bolo zasa relatívne sucho. Zima od 5 stupňov v noci po 15 cez deň a v lete s horúčavami. Určite tam nie sú obdobia tak výrazne odlíšené ako na Slovensku. Na horách je v Čile takmer celoročne sneh a na severe je už spomínaná najsuchšia púšť, kde je celý rok teplo.

​Snowboardovanie v Andách, len 2 hodiny od Santiaga

Čile je najdlhšia krajina na svete (zo severu na juh o dĺžke 4620km). Krajina sa pýši najsuchšou púšťou na svete Atacama, druhým najväčším jazerom v Južnej Amerike Llanquihue, 867 kamennými sochami (nazývané Moai) na Veľkonočnom ostrove či najväčším vonkajším bazénom na svete popri pobreží v Resorte San Alfonso del Mar. Navštívila si niektoré zo spomenutých miest? 
Z toho čo si spomenula som navštívila Atacamu, čo je doteraz asi pre mňa najsilnejším „turistickým“ zážitkom v živote. Šla som do toho celkom skeptická, lebo som sa bála, čo budem ja, okrajový milovník slovenských hôr, robiť 5 dní v púšti. Znie to ako celkom hrozný zážitok. Ale každý deň bol celkom iný a neuveriteľný. Videla som soľnú pláň Salar de Atacama, kúpala som sa v prírodných horúcich prameňoch vo výške okolo 4000 m.n.m., sandboardovala som sa na dunách, videla som plameniaky, opustené bane, vodopády a podobne. Taktiež som videla ten slávny najväčší bazén sveta, čo je ale hrozná nuda a nie je prístupný pre verejnosť. Moje najobľúbenejšie mesto v Chile je Valparaiso, ktoré som za polročný pobyt navštívila asi 5 krát.

Valparaiso, najviac street artu na momietky

Čo by si nám odporučila vyskúšať, zažiť, okoštovať ak budeme v Čile?
Tak to možno zhrniem – ísť sa pozrieť do Valparaisa, Atacamy a odporúčam aj Torres del Paine, ktoré som ale sama už nestihla pozrieť. Musíte si dať určite completo (hot dog) a ak sa nebojíte pouličných stánkarov tak aj sopaipillu (vyprážanú tekvicovú placku) a veľa veľa avokáda. V Santiagu odporúčam návštevu trhu a ochutnať terremoto (veľmi silný drink pozostávajúci z citrónového sorbetu, „chicha“ a fernetu) a zaujímavé sú tam aj čerstvé morské plody. S miestnymi odporúčam grilovačku (asado) a pitie piscoly (tradičný destilát – pisco s colou). S tým súvisí aj veľmi dôležitý sviatok – el 18. 18 september, kedy Čiľania celý týždeň oslavujú nezávislosť a nerobia nič, len grilujú, popíjajú a tancujú. V Santiagu po daždi odporúčam vyviesť sa na niektorý z okolitých vrchov a vychutnať si výhľad na mesto.




No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.