Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Townshipy a apartheid

Strand township. Niektoré townshipy sú bezpečnejšie. V tomto sme si kupovali braai (grilované mäso).


Dlho som uvažovala nad tým, či sa mám púšťať do písania tohto článku a podeliť sa s vami o moju osobnú skúsenosť s townshipami a dozvukmi apartheidu v Južnej Afrike. Je to téma, ktorá ma stále rozhodí, no na druhej strane je to história a o histórii by sa malo rozprávať, aby sme sa z nej poučili.
Slovo „apartheid“ pochádza z afrikánčiny a znamená oddelenosť (afrikánčina vznikla z holančtiny a rozpráva sa ňou v Južnej Afrike, Namíbii a v menšej miere v Botswane a Zimbabwe). V angličtine by to znamenalo „apart-hood“ a teda oddelené ghettá. Apartheid predstavuje rasovú oddelenosť a diskrimináciu v Južnej Afrike medzi rokmi 1948 a 1991.
Aj keď je to už niekoľko rokov, čo bol apartheid zrušený, stále ho môžete pociťovať. Približne tretinu obyvateľstva v Kapskom meste tvoria belosi. Málokedy uvidíte na ulici zmiešaný pár. Vraj kvôli kultúrnym rozdielom. Áno, sú tam rozdiely a dokonca veľké, ale dosť často zato môže aj farba pleti. Mám kamaráta, čiernej pleti, ktorý chodil vyše roka s bielou Juhoafričankou. Jej rodičia jej zakázali s ním chodiť, lebo je čierny. Chlapec je to veľmi slušný a aj vychovaný. Ale je čierny.
V roku 1949 bol podpísaný zákon, ktorý zakazoval zmiešané manželstvá medzi Európanmi a ne-Európanmi. Rozumej medzi bielymi a nebielymi. Ja mám pocit, že tento apartheidský zákon tam stále platí. Jedného dňa sme s priateľom vychádzali z obchodu. Je čierny. V oblasti, kde sme sa nachádzali, je veľa belochov a povyšujú sa nad černochov. Staršia paní nás skoro prešla autom. Chcela som veriť tomu, že to bola nešťastná náhoda, ale nebola.



Niekedy je to iba cesta, ktorá delí dva svety.


V Kapskom meste som chodila do jedného klubu, kde nájdete prevažne čiernych. Dosť často som tam bola jediná biela a na WC ma tie ženy skoro zabili pohľadom. Nebolo to kvôli mojej farbe pleti, ale preto, že som tam bola s černochom. S ich mužom. Niektoré na mňa žiarlili bez dôvodu a snažili sa mi pomstiť tým, že obťažovali môjho priateľa predo mnou. Poviem Vám, chce to mať gule prežiť medzi černoškami v Kapskom meste.
S rasovými rozdielmi som sa stretávala denne. Na jednu stranu si poviete, ako je Južná Afrika pestrofarebná, no ak to začnete lepšie sledovať, zistíte, že málokedy sa rasy miešajú, či už ide o ľúbostný vzťah alebo o kamarátstvo. Nevravím, poznám a stretla som partie mladých ľudí, vyskladané z rôznych farieb pleti, ale väčšinou to boli expati.
Veľmi ma téma apartheid a rasová oddelenosť zaujala už pred príletom. Čítala som si o histórii, hľadala som si rôzne články a videá o townshipoch a kriminalite v nich, vyznačila som si do mapky, kde sú všetky townshipy v Kapskom meste a dokonca som si spísala wordový dokument (Security plan) pre mňa a rodičov. Inak Vám doporučujem, aby ste si stále pred cestou do krajiny, ktorá má pochybnú bezpečnosť či patrí medzi tie menej turistické destinácie, spísali dokument, kde budete mať niečo málo k histórii, geografii, jedle, populácií, atď. a hlavne kontakty na ambasádu a núdzové linky. Môžete si to čítať počas letu a budete mať väčší pocit bezpečia (alebo naopak :D). Môj dokument bol prevažne zameraný na townshipy a kriminalitu.



Pohľad na najstarší township Langa. Mesto sa nachádza napravo od Stolovej hory.


Townshipy sú oblasti, ktoré sa zvyčajne nachádzajú na periférii mesta. Tieto oblasti vznikli počas apartheidu a boli vyhradené pre obyvateľov nebielej pleti – černosi, farební a Indovia. Obyvatelia nebielej pleti boli vysťahovaní z oblastí, ktoré boli vyhradené výlučne pre bielych. Townshipy sa delili podľa farby pleti. Táto rasová segregácia spôsobila značné zhoršenie životných podmienok mnohým nebielym obyvateľom.



Nie je možné, aby ste boli v Kapskom meste a neprechádzali ste okolo niektorého z townshipov.


Najznámejší a najväčší township v Južnej Afrike je SOWETO (South Western Townships), ktorý sa nachádza pri Johannesburgu. Je to čierny township a na rozlohe 200kmtam žije vyše 1,2milióna obyvateľov. Najväčším townshipom pri Kapskom meste, s rozlohou 38kma populáciou vyše 391 tisíc obyvateľov čiernej pleti, je Khayelitsha. Nikdy som tam nebola, lebo sa tam človek veľmi ľahko stratí, ak nie je miestny.  O bezpečnosti ani nehovorím.



Na okraji townshipu Khayelitsha.


Moje deti zo školy pochádzali z okolitých townshipov. Naša škola sa nachádzala v oblasti Athlone. Chcela som bližšie spoznať ich svet a pomery, z akých pochádzajú. Pár krát som s nimi cestovala školským autobusom a tak som navštívila väčšinu townshipov na okraji Kapského mesta.



Cestovanie školským autobusom.


V townshipoch ako Hannover park či Manenberg, som fotila veľmi nenápadne. Kiežby som mohla zachytiť tie mladé gangy, ktoré tam vznikajú. Ale bála som sa. Bála som sa už iba pri pohľade na tých mladých kriminálnikov, ktorí sa celý deň poflakujú, v skupinke postávajú na ulici, húlia, fetujú, pijú, znásilňujú a hrajú sa na miestnych kovbojov. Sú to farebné townshipy, nie černošské. Úprimne, viac sa bojím byť v tých farebných. Zjazvené tváre, hnusné tetovania, vytrhané predné zuby či zlaté zuby a pohľad, z ktorého nevyžaruje nič dobré. (Nie všetci mladí ľudia v týchto townshipoch spadajú do tejto kategórie, ale keď to porovnám s inými townshipami, v týchto dvoch bola koncentrácia týchto mladých ľudí oveľa vyššia.)



Na začiatku townshipu Manenberg. Keď sme ním už prechádzali, nefotila som.


Manenberg z druhej strany.


Keď sme prechádzali niektorými ulicami, náš šofér mi vravel miesta, kde sa zvykne strieľať a odkiaľ už strieľali na školský autobus. A keď vidíte, aké nevinné dieťa vystupuje z autobusu v tej oblasti, máte slzy v očiach a vravíte si, že už na neho nikdy nebudete zlá, ak niečo vyvedie Ach. To sú tie hlúpe extrémy v Kapskom meste. Niektoré deti z townshipu nikdy nevideli oceán a to sú od neho 10minút autom. Nikdy neboli v meste. Poznajú iba tie chatrče a chudobu, kde je prestrelka a znásilnenia na dennom poriadku. Počula som veľa smutných príbehov z townshipov, ale to tu nebudem písať.



Deti idú domov zo školy. Naše deti museli čakať rodičia, aby ich nikto neukradol a pod.





Keď som doletela do Kapského mesta, moja prvá cesta bola do townshipu Gugulethu, kde býva moja ex-organizátorka. Nechápala som, prečo sa sťažuje. Jej dom bol z tehál, cesty v townshipe boli asfaltové a a vo vnútri to vyzeralo takisto normálne. Porovnávala som to totiž s Ghanou, kde by vlastniť takýto domček bolo celkom slušné. Jej vnútorný hnev a nespravodlivosť, ktorú pociťuje, som pochopila po veľmi krátkej dobe.



Život v townshipe nie je ľahký. Poznám veľa ľudí, ktorí tam žijú. Niekedy je to boj.



Nozuko: „Rasové rozdiely sú stále tabu v Južnej Afrike a je to jedna z tém, ktoré rodina nechce rozoberať, pretože to vyvolá iba problémy a otvorí staré rany“.


„Juhoafrická republika je jednou z výrazných krajín v Afrike, ak nie vo svete. Krása miestnych ľudí, odolnosť, trauma, láska a nádej na lepšie zajtrajšky robia túto krajinu odlišnú. Možnosti sú nekonečné, ale je to tak? Volám sa Nozuko Masiba, som žena z Juhoafrickej republiky a narodila som sa v townshipe Gugulethu (význam názvu - naša pýcha). Moja matka sa narodila v Kapskom Meste a môj otec sa narodil v Eastern Cape a presťahoval sa do Kapského Mesta. Obaja moji rodičia žili v District Six, odkiaľ boli vysťahovaní do oblastí vybudovaných apartheidskou vládou. Bolo to jedno z najsmutnejších období v tejto krajine. Ľudia boli presťahovaní do takzvaných Cape Flats (rovinné oblasti) a rozdelení podľa farby pleti. Čierni boli podradení a bieli nadradení.
Táto myšlienka v súčasnosti stále rastie a stáva sa tak zjavnou v Juhoafrickej republike, ako v rovnosti prístupu k lepšiemu vzdelaniu, lepším pracovným miestam, lepšej zdravotnej starostlivosti, bývaniu. Mám na mysli všetky základné potreby. Čierna Juhoafrická republika žije na 15-20% pôdy, zatiaľ čo biela menšina zaberá väčšinu (fakty o tom si môžete zistiť). Zatiaľ čo si privilegovaní myslia, že na tom nie je nič zlé a nič, čo preto môžu urobiť. No svet sa mení. Môžeme len dúfať, že budeme môcť zmeniť svet k lepšiemu.“


V meste narazíte na luxusné autá, za mestom aj na takýto originálny koč.


District Six (D6) je bývalá obytná zóna v Kapskom meste odkiaľ bolo počas apartheidu viac ako 60 000 obyvateľov násilne vysťahovaných. Ako si spomenula, obaja tvoji rodičia žili v tejto oblasti a boli premiestnení do Cape FlatsMohla by si nám povedať niečo viac k tomuto vysťahovaniu?
Myslím si, že vysťahovanie bolo pre mojich rodičov devastujúce a bolestivé. Až keď som bola na strednej škole, tak som sa dozvedela, že obaja moji rodičia žili v D6. Bola to náhoda. V tej dobe som sa pridala ku školskému programu, ktorý hľadal ambasádorov pre D6. Myslela som si, že to bude vzrušujúce a takisto to bola mimoškolská aktivita. Keď som sa vrátila zo školy domov, povedala som o tom mojej mame a ona začala plakať. Opýtala som sa jej, prečo plače a ona mi povedala o všetkom, čo sa v tej dobe stalo. Bolo to naozaj bolestivé.


Hustota obyvateľstva v Gugulethu je dosť vysoká (cca 15 000 obyv/km2). Aký je život a sociálne služby v tomto townshipe?
V Gugulethu žije viac ako 350 000 ľudí. Úroveň služieb je nízka. Vysoká miera nezamestnanosti a spoločenské choroby ako alkoholizmus a drogy sú na dennom poriadku. Mala by som ale taktiež poukázať nato, že to tam naozaj žije – energicky a s možnosťami. Nechcela by som žiť nikde inde ako v tejto, mojej, komunite.
Každá komunita má svoje úpadky, ale Gugulethu sa vyznačuje mladými dynamickými ľuďmi, ktorí sú veľmi aktívni a prispievajú k ekonomickej stránke veci – máme doktorov, svetových tanečníkov, prominentných podnikateľov, či hudobníkov, ktorí pochádzajú z mojej komunity. Vláda má pred sebou stále dlhú cestu k zabezpečeniu dostatočných služieb pre ľudí.



Surgery (chirurgia), Gugulethu.


Aká je aktuálna situácia v Juhoafrickej republike z tvojho uhla pohľadu? Aké sú vzťahy medzi jednotlivými rasami?
Gugulethu je čierny township. Okolo 98% populácie je čiernej pleti a rozprávajú jazykom Xhosa. Takže aby sme sa dostali do kontaktu s inou rasou, musíme cestovať do mesta alebo použiť vlak, taxi či autobus. Ale to asi nebude to, načo sa pýtaš. Rasové rozdiely sú stále tabu v Južnej Afrike a je to jedna z tém, ktoré rodina nechce rozoberať, pretože to vyvolá iba problémy a otvorí staré rany. Niektoré veci zametieme pod koberec a venujeme sa činnostiam v našich končinách. Zatiaľ čo máme tú najkrajšiu konštitúciu v celej Afrike, ktorá povoľuje zmiešané manželstva či manželstvá rovnakého pohlavia.
Južná Afrika musí ťahať za jeden povraz aby táto krajina fungovala, inak budeme v problémoch. Len kvôli tomu, že sa situácia v krajine neustále mení.
Južná Afrika stále potrebuje viesť konverzácie o rasách tak, aby boli všetci ľudia zainteresovaní. Aj keby sa to malo robiť v ich štvrtiach, ale obyvatelia Južnej Afriky potrebujú ROZPRÁVAŤ a JEDNAŤ!
Takže si myslím...myslím si, že máme pred sebou dlhú cestu pri riešení rasových problémov v tejto krajine.


Normálne “ bývanie. Susedia zdieľajú jednu stenu.


Niektorí ľudia žijú v chatrčiach z plechov. V jednej chatrči žije 5-7 ľudí.



„Must-see“

Robben Island
Robben Island je ostrov, ktorý sa nachádza necelých 7km od pobrežia Kapského mesta. Názov je z holančtiny a znamená ostrov tuleňov (v minulosti tam žilo veľa tuleňov). Ostrov patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na ostrove sa nachádza bývalé politické väzenie, kde bol väznený Nelson Mandela ako aj súčasný prezident Jacob Zuma.




Po príchode na ostrov budete nasmerovaní do autobusu, ktorí Vás prevedie naprieč ostrovom. Uvidíte cintorín, kde boli pochovaní ľudia chorí na lepru. Na ostrove bolo totiž takisto leprosarium a teda karanténa pre ľudí trpiacich na túto chorobu. Uvidíte kostol a domčeky, kde momentálne žijú ľudia, ktorí na ostrove pracujú. Zaujímavý príbeh sa viaže ku kameňolomu, kde väzni pracovali každý deň. Je tam malá kôpka kameňov. Zakaždým, keď bývalý väzni navštívia ostrov, položia tam kameň. Začal to Nelson Mandela, ktorému práca v kameňolome poškodila zrak. Potom nasleduje zastávka pri bufete, odkiaľ máte nádherný výhľad na Table mountain a Kapské mesto.


Maximum security prison.


Väzením Vás prevedie bývalý politický väzeň. Všetci sprievodci sú bývalí politickí väzni. Ten náš tam bol kvôli tomu, že bol v proti-apartheidskej organizácii. Väzenie bolo iba pre nebielych politických väzňov. Uvidíte celu Nelsona Mandelu, dozviete sa o tom, ako väzni medzi sebou komunikovali, aby ich strážnici neobjavili a ako sa dozvedali o tom, čo sa deje „na druhej strane“. Stolová hora bola pre nich symbolom slobody. Sprievodca je veľmi ochotný a odpovie Vám na všetky otázky. Mne osobne táto exkurzia veľa dala a dozvedela som sa informácie, ktoré sa bežne nedočítate.


Cela Nelsona Mandelu. Všetky cely sú rovnaké - podložka na spanie, vankúš, deka, stôl a hliníkový hrnček.




Exkurzie na ostrov sú 3 krát denne v závislosti na počasí. Ak je veterno alebo zlé podmienky na plavbu loďou, bude exkurzia zrušená (je to dosť bežné, že pár hodín pred tým dostanete SMS o zrušení). Cena je 320 randov a lístok si viete zakúpiť na stránkach alebo priamo na mieste, odkiaľ loď vypláva (V&A Waterfront pri Clock Tower).


FREEDOM.


PS: Píšem z vlastnej skúsenosti. Pohybovala som sa prevažne v Kapskom meste a okolí. Neviem, aké sú rasové rozdiely v iných oblastiach Juhoafrickej republiky. Ak som niekoho pohoršila mojim otvoreným vyjadrovaním, verte mi, veľa vecí som si nechala pre seba. 





No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.