Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Naija Oyibo v Nigérii (part 1)


Ahoj :)
Prednedávnom som sa vrátila z Nigérie. Bola som tam s priateľom, ktorý odtiaľ pochádza. Prvú časť pobytu sme boli v Lagos a potom sme sa presunuli do Enugu.

V Lagos sme boli ubytovaní v oblasti Victoria Island. Je to najluxusnejšia časť mesta a je dobre situovaná. Náš hotel mal bazén s výhľadom na Lagos Lagoon a väčšinou tam nikto nebol. Servis v hoteli bol úžasný ako aj raňajky. Boli sme tam ubytovaní dva týždne.




Miesta, ktoré sme v Lagos navštívili:

Elegushi Beach
Pláž Elegushi je súkromná pláž, ktorá sa nachádza v oblasti Lekki. Je vlastníctvom kráľovskej rodiny Elegushi a preto sa nazýva aj Elegushi Royal Beach. Predstavujete si krásnu pláž s palmami a lehátkami? Tak to nie :) Aj keď je potrebné zaplatiť vstupné na pláž, nečakajte od toho luxus. Pri vstupe na pláž na Vás nabehne personál z plážových barov a bijú sa o to, kto si Vás odnesie do svojho baru. 


Nebuďte nepríjemní, vyberte si bar a choďte s niektorým z nich. Ten, ktorého si vyberiete, Vám bude slúžiť“ počas celého pobytu na pláži. Chcela som kokos, ale nikde na pláži sa nedali zohnať kokosy. Náš čašník mi ho zohnal. Obskakoval nás celý čas a to za tringelt ani nie 2 eurá. Takto to v Nigérii funguje a musíte si to uvedomiť hneď od začiatku. Niečo potrebujete? Stále sa nájde niekto, kto Vám to prinesie či urobí, ale pripravte si drobné. 


Na pláži sa mi veľmi páčilo a preto sme tam boli dvakrát. Prvý deň sme si dali jedlo (grilované kura) a miestne pivo Star. V ten deň tam bolo pokojne, bol to tuším štvrtok. Na pláži je okrem barov, biliardových stolov, kolotočov a stánkov s jedlom aj veľa koníkov. Je to atrakcia. Doporučujem si ujasniť cenu za jazdu predom. Sú to špekulanti. Povedia Vám cenu 2000 nairas za jazdu, ale myslia tým jedno kolečko po pláži. Jazdu na koni sme absolvovali, keď sme tam boli na ďalší deň, v nedeľu. V nedeľu to tam žije. Hrajú nigérijskú hudbu, deti hrajú futbal, ľudia sa hádžu do vody, tancujú, popíjajú a bavia sa. Cítila som sa tam veľmi šťastná.



Hneď prvý deň po prílete, keď sme išli na pláž, som si uvedomila, že do tej Afriky už cestujem ako na Šíravu. Keď som cestovala do Ghany, mala som so sebou lekárničku a v nej lieky, náplaste, dezinfekcie, obväzy atď. asi v hodnote 200 eur (takisto antimalarika pre istotu). Teraz som mala repelent, aby som nedostala maláriu, vitamíny a strepsils. Tým chcem iba poukázať nato, že niekedy sú naše obavy prehnané. Samozrejme, mohla som si zbaliť aspoň dezinfekciu na ruky a endiex na žalúdok, ale nato som zabudla. Tá dezinfekcia sa Vám zíde. Napríklad na takej pláži pôjdete na WC niekde do rohu za bar. Jedlo budete jesť rukami a mydlo Vám tam nedajú. Dezinfekciu doporučujem.



Trh Mandilas
Mám takú malú úchylku. Fičím si na afrických látkach. Mám ich doma asi 70, ale každá z nich je iná. Iná farba, vzor, kvalita. Do Nigérie som išla s dvoma kuframi. Jeden 23 kilový s mojim oblečením, druhý 23 kilový s oblečením a doplnkami, ktoré som chcela darovať. Takže som mala 23 voľných kíl na cestu spať a to je pre látkového úchyláka veľmi potešujúca správa :) 


Mandilas Market sa nachádza v centre Lagos. Neprešli sme celý trh, ani nie polovicu. Mali sme opäť „poslíčka“, ktorý nám ukazoval stánky, kde majú africké látky a niesol nám tašky. Nakupovať africké látky je stále fuška. A na trhu, kde ste jediný beloch, kde na Vás všetci pokrikujú „oyibo“ (beloch), chcú sa s Vami vyfotiť a dávajú Vám smiešne vysoké ceny, je to veľmi náročné. Zvládli sme to asi za dve hodiny.




Na trhu som si všimla, aké sú nigérijské ženy. Sú milé a kamarátske. Čo sa o černoškách v Kapskom meste povedať nedá (opäť by som chcela poznamenať pre tých, čo ma osočia, že je to moja osobná skúsenosť, ale ja černošky v Kapskom meste nemusím a neverím im). Takisto, keď sme boli v Quilox, v jednom z najlepších klubov v Lagos, ženy sa nesápali po mužoch. Boli sexy, krásne upravené, ale správali sa ako dámy. V Kapskom meste by som už trikrát odháňala černošky od môjho priateľa a dvakrát by som sa skoro pobila. Nigérijčanky sa rešpektujú a ja ich zato uznávam.


Lekki Conservation Centre
Mno. Tento výlet mi pripomína výšľap na Lions Head v sandálkach a sukni. Priateľ mi povedal, že ideme do Conservation Centre. Predstavila som si pár opičiek v buši. Dala som si sukničku, chlpaté papučky a zaklincovala som to listovou kabelkou. Veď nech mám pekné fotky. To, že je tam najdlhšie canopy v Afrike, sme sa dozvedeli až na mieste. Jednou rukou som sa držala, aby som nevypadla, druhou som držala listovú kabelku. Super rovnováha, už som premýšľala nad tým, či mám šancu prežiť, keď vypadnem. 



Keď sme z  toho zliezli, nasledovala exkurzia po areáli. Videli sme opičky, jazierka s rybami a potom sme museli urgentne odísť do servisu. Vraj tam sú aj antilopy, ale je potrebné prísť ráno.



Servis bol tiež zaujímavý zážitok. Je to veľký dvor, kde pobehujú sliepky. O to vtipnejšie, keď tam vidíte drahé autá a malé kuriatka pod kolesami.


Ajegunle
Ajegunle je ghetto v centre Lagos, inak nazývané AJ city. Pochádza odtiaľ veľa známych Nigérijčanov. Chcete zažiť Lagos? Choďte do Ajegunle. 



Sestra môjho priateľa tam má bar a obchod s oblečením. Boli sme ju navštíviť . Ponúkla nás rybou polievkou zo sumca s jamom. Najskôr mi to nechutilo, ale nakoniec som tomu prišla na chuť.


V AJ sa mi páčilo. Uvidíte tam typickú žltú dodávku danfo“, tricykel keke maruwa“ a zažijete pulzujúcu atmosféru Lagos.



Keď som priletela do Lagos, priateľ ma už čakal s jollof rice, mojim obľúbeným jedlom. Písala som o ňom už v minulom článku. Skúsila som nahradiť kuracie mäso slimákmi. Nie je to zlé, ale na mňa sú tie veľké bušné slimáky príliš tuhé a cítim z nich hlinu. 


Raz som písala v jednom článku o Kapskom meste, že som tam zahliadla vtáka podobného sliepke. Volá sa guinea fowl a teraz som si ho pre zmenu dala k ryži. Jeden deň mi chutil, mal sladké mäso, druhý deň mi z neho bolo zle.


Väčšinou sme jedli nigérijské jedlo. Skúsila som pikantné mäso podobné kebabu, ktoré sa volá suya, jedla som kravskú nohu (darmo, stáva sa zo mňa africká žena), okro polievku s rybou, slimákmi a hovädzím mäsom, čierne uvarené vlašské orechy a plantain, ktorý sme si dávali ku každému jedlu. Zamilovala som sa do red sauce a teda červenej pikantnej paradajkovej omáčky.




Napriek všetkému, čo som zjedla a ochutnala, problém so žalúdkom som mala iba druhý deň, lebo som bola odvyknutá od štipľavého jedla (preto doporučujem nosiť so sebou endiex). Ak ste vegetarián alebo vegán, budete to mať ťažké. Ak nie ste, jedzte miestnu kuchyňu. Nič sa Vám nestane. Jeden večer sme boli na večeru v Hoteli Oriental. Iba v hoteloch si viete dať jedlo podobné našemu. My sme tam boli kvôli luxusnému výhľadu na Lagos Lagoon.


V Lagos sme mali počas týždňa problém nájsť bar, kde by sme si posedeli a dali drink. Jeden „podnik“, do ktorého nás taxikár odniesol, boli iba plastové stoly a stoličky, žiadne osvetlenie, hudba, žiaden bar, nič. Išli sme do druhého, kde sme dlho neboli, lebo tam boli buď bieli muži alebo čierne prostitútky. Nakoniec sme našli bar a reštauráciu pri bazéne v hoteli EKO. Doporučujem.


V Lagos sme sa zdržali dlhšie, ako sme plánovali. Priateľ kúpil auto a riešil papiere, servis a zháňal nám šoféra a eskortu na cestu do Enugu. Enugu sa nachádza vo Východnom regióne, nejakých 600km od Lagos. Veľmi som nechápala, prečo potrebujeme eskortu. Bolo mi jasné, že tých 600km bude trvať dlhšie, ako by malo, takže šofér bol namieste. Nepýtala som sa ho, čakala som, čo ma bude ráno o 6tej čakať pri aute. Bol to mladý vojačik v maskáčoch, ktorý sa volal Mope. Mope sedel vpredu vedľa šoféra a sem tam sa aj usmial.


Jeho funkciou bolo vzbudzovať strach v policajtoch, ktorí zastavujú autá na cestách a snažia sa nájsť medzeru v papieroch, aby ste ich mohli podplatiť. Keby videli nový Range Rover s bielou ženou a s Nigérijčanom, na ktorom je vidno, že žije v zahraničí, zastavovali by nás na každom úseku (niekedy máte pocit, že stoja na každom kilometri). Vďaka našej eskorte nás zastavili iba raz. Držali nás asi hodinu. Nakoniec našli to, čo hľadali, ale koľko im priateľ strčil do vrecka, tak to neviem. Hlavný policajt bol strašný hulvát. Mal palicu a tou trepal autá po kapote, kričal, bol hrubý k ženám.

Cesta do Enugu bola náročná. Keď sme prekročili rieku Niger, ocitli sme sa v inom svete.

TO BE CONTINUED...



No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.