Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Naija Oyibo v Nigérii (part 2)


Cestou do Enugu som sledovala okolie a ľudí. Cesty boli miestami horšie, niektoré dediny boli chudobnejšie a život v nich pokojnejší ako v Lagos.



Enugu je mesto, v ktorom študoval môj priateľ. Nachádza sa asi 2 hodiny od dediny, v ktorej sa narodil.  Na Enugu nie je nič zaujímavé a práve tým ma toto miesto zaujalo. Do Enugu sme necestovali kvôli turistickým atrakciám. Priateľ tam mal povinnosti a väčšinu kamarátov. V tom období tam bol aj jeden z jeho dobrých kamarátov, ktorého som spoznala už predtým a momentálne žije v Nemecku. Pár krát sme boli u neho doma a raz nás jeho mama pozvala na večeru. Jeho dom je veľký, majú vrátnikov, veľkú miestnosť so sedačkami a kobercom a normálnu kúpeľňu. Bolo mi hneď jasné, že musí mať modrú krv. Jeho dedko bol kráľ.


Vedela som, že existuje funkcia chief. Priateľov otec bol chief, takže som o tom už čosi vedela. Myslela som si ale, že kráľ a chief je to isté, len sa to niekde nazýva chief a niekde kráľ. Opýtala som sa priateľa na rozdiel a keď sa ma po tretí krát opýtal, čo nechápem, spustil:
„Nigéria má 36 štátov a Enugu je jeden z nich. Každý štát má svoju lokálnu vládu. Pod túto lokálnu vládu spadajú mestá. A každé mesto má svojho kráľa. Pod každým mestom je viacero dedín. Takže King (Igwe) je hlavou a tradičným panovníkom mesta. Chiefovia sú starešina z rôznych dedín, ktoré spadajú pod mesto a reprezentujú dedinu. Každá dedina môže mať toľko chiefov, koľko chce. Niektorí z nich radia kráľovi. Volajú ich King cabinets. Chiefom sa môžete stať, ak máte peniaze na splnenie určitých povinností (aké povinnosti mi nevedel povedať, ale predpokladám, že je to titul, ktorý si viete kúpiť, ak podplatíte pár ľudí). Kráľovský titul sa dedí. Kráľom sa stane najstarší syn po smrti otca, kráľa.


V Enugu sme sa nikde neponáhľali. Neboli sme tam kvôli mne a ja som to tolerovala. Miesta, ktoré sme v Enugu navštívili:

Ogbete Market
Cieľ bol jasný - africké látky. Nakúpila som ich pár a presunuli sme sa do stánku s oblečením pre chiefov a kingov. Pôvodne som si chcela kúpiť červený klobúčik pre chiefa, ale objavila som tam korunu pre kráľa, ktorú som si ale musela vydupať. Priateľ nechápal, čo s tým chcem robiť a mala som pocit, akoby ho to urážalo a myslel si, že beriem ich hierarchiu na ľahkú váhu. Samozrejme som odišla domov s korunou, ale už som nemala rozpočet na ďalšie nákupy. Tento trh bol pokojnejší ako ten v Lagos. Keby som neminula posledné peniaze na korunu, vedela by som si tam vybrať pár vecí.




Ogidi
Ogidi je dedinka, ktorá sa nachádza asi dve hodiny od mesta Enugu. Narodil sa tam môj priateľ. Cestou tam som nebola nijak v strese. Vedela som, že sa im budem páčiť. Poistila som si to napletenými copami a dlhými šatami. V strese bol ale môj priateľ. Nebol tam deväť rokov. Bolo to veľmi sentimentálne. Pomery, z ktorých pochádza, domov, kde vyrastal, modlitby, ktoré spievali. Myslela som si, že už som zažila pravú Afriku. Toto bola Afrika. (Kvôli zachovaniu súkromia môjho priateľa nezverejním žiadne osobné fotografie.) Tento deň bol pre nás oboch veľmi náročný. Znamenalo to pre mňa veľa.



Enugu nie je nijak turistické mesto. Za celý čas som tam videla iba jedného staršieho belocha. Moje očakávania od nočného života boli pivko pri bazéne a potom zle nadabovaná arabská telenovela na izbe. Kamaráti nás zavolali na párty pri bazéne. Vraj nič veľké. Vzhľadom nato, že Nigérijčanov už poznám, obliekla som si jedny z najlepších šiat, čo som so sebou mala. Radi sa predvádzajú. Versace, Gucci, zlaté reťaze, drahé autá a hodiny, zlaté okuliare, drahý alkohol a podobne. Takže na párty pri bazéne som sa nahodila a nakoniec to bol red carpet event (červený koberec, fotostena, drahé šampanské). Jeden večer ma priateľ a jeho kamarát zobrali do podniku, kde hrali africkú hudbu a vystupovali tam tanečníci. Myslela som si, že takéto vystúpenia sú iba pre turistov.


Podnik (kultúrne centrum) sa volá Blueberry park a keď budete v Enugu, musíte tam ísť. Stretnete tam aj miestnych komediantov s veľkým bruchom a pozadím. Volajú sa Papalolo. Sadli si ku mne dvaja Papalolovia a na ich vtipoch sa smiali jedine chlapci, lebo ja som im nerozumela a tí dvaja si ma doberali. Navštívili sme aj podnik Toscana, kde hrali takisto africkú hudbu, ale bolo to preplnené.


V Enugu som sa cítila dobre. Jedla som Jollof rice, pila drink malta (typický sladký nealkoholický nápoj z jačmeňa a chmeľu, chuťovo pripomína pivo) a žila som africký „no wahala“ život (no problem v Pidgin English).


Pôvodne sme sa mali vracať do Lagos autom. Nakoniec sme do Lagos leteli. Letisko v Enugu je super. Prejdete cez detektor a dostane sa do haly, kde je vybúraná jedna stena. Business trieda má dva VIP gauče, duty free zóna je oproti vybúranej stene a sú tam až dva obchody, oboje s africkým jedlom. Ak chcete, aby Váš kufor bol úspešne presunutý z pásu do lietadla, podplaťte si poslíčka. Pred vstupom do lietadla ešte skontrolujte, že Vás kufor je neporušený a pre istotu mu ešte niečo podstrčte, aby ho naložil. Korupcia. Alebo tringelt (tips), to znie lepšie a neurazíte tým policajta, ktorý má narážky na Vaše nové auto a ani zamestnanca banky, ktorý Vás vezme prioritne. Je taká nigérijská pesnička, kde sa spieva, že keď nemáš peniaze, všetci od teba utečú. Presne tak to tam funguje. Peniaze majú neskutočnú moc.


Nigéria je pre mňa jednou z top krajín Afriky kvôli ich hudbe a móde. Mám rada, keď ma niekto chce potešiť africkou hudbou a pustí mi nejaké bubny a zavíjanie. Áno, pekná hudba, ale toto v rádiu nehrajú J Nigéria má veľmi šikovných spevákov ako sú napr. Wizkid, ktorý sa stáva známy aj mimo Afriky. Piesne, ktoré sa momentálne hrajú v Nigérii: Davido - If, Mr Eazi - Leg Over, Korede Bello -  Do Like That, Mad Over You - Runtown, Maleek Berry - Kontrol, R2Bees ft. Wizkid - Tonigh


Nigérijskú hudbu mám rada a aj kvôli tomu som sa začala učiť pár frází v Pidgin English. Pidgin English alebo Broken English sa používa v krajinách Západnej a Strednej Afriky. Nie je to jednotný jazyk, každá etnická skupina má svoje slová alebo spôsob, ako vetu začnú či ukončia. Čo som ale postrehla, slovíčko „dey“ je skoro v každej vete (dalo by sa prirovnať k anglickému „to do“).
„How far?“ Týmto začína rozhovor takmer každý Nigerijčan a znamená to Ahoj, ako sa máš? Odpoviete: I dey fine. „Mám sa dobre. Ak sa dobre nemáte, neviem, čo odpoviete, mám naučenú iba túto odpoveď :D (I no dey fine by malo stačiť).


Očakávala som, že v Nigérii natrafím na mužov, ktorí budú oblečení ako Jidenna, známy americký spevák s nigérijskými koreňmi. Nevidela som ani jedného muža, ktorý by mal na sebe aspoň niečo podobné. Vraj sa tak obliekajú iba na slávnostné udalosti alebo do kostola. Dúfala som, že v Enugu to bude lepšie a stretnem ženy v dizajnoch z afrických látok. Stretla som ich pár, ale nebolo to nič, čo by ma zaujalo. Píšem o tom preto, lebo Nigérijčania sú talentovaní módni návrhári a veľa žien si šije šaty sama. Stáva sa to pre nich oblečením, ktoré nosia iba sviatočne a v bežný deň ich zriedka uvidíte v šatách z africkej látky.


Bola to jednoznačne najlepšia dovolenka v mojom živote. Po prvý krát som zažila africkú horúčavu (ja mám stále také šťastie, že tam idem v dažďovej sezóne alebo keď tam majú zimu). Po prvý krát mi bolo jedno, že zmeškám let späť.  Po prvý krát som mala pocit, že existuje osoba, s ktorou si viem predstaviť život.



No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.