Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Zuzka: „Keď som si večer líhala do postele s vedomím, že za hlavou mám iba látkovú stenu a potom už dlho dlho nič, iba samá príroda s divokými zvieratami, nebolo mi všetko úplne jedno.“


Zuzana Koscelanská je moja bývalá spolužiačka, ktorá sa prednedávnom vrátila z dovolenky v Keni. Väčšinou robím rozhovory s ľuďmi, ktorí dlhodobo žili v danej krajine, ale nateraz urobím výnimku. Týmto článkom by som chcela dodať odvahu tým, ktorí uvažujú nad pobytom v Afrike, ale majú obavy. Existuje viacero spôsobov, ako navštíviť Afriku a tento je jeden z nich.

Ahoj Zuzi :)
Prednedávnom si sa vrátila z dovolenky v Keni. Môžeš nám povedať, ako si sa tam dostala?
Ahoj Miri :)
Už niekoľko rokov som sa snažila manžela „ukecať“, aby sme sa išli pozrieť do Afriky. Lákala ma jednak intuitívne, emotívne, na druhej strane ma chytila za srdce nedávna história niektorých afrických krajín. Teraz sa nám naskytla zámienka, prečo sa do Afriky vydať - manžel išiel na pracovnú cestu do Kene a ja som sa rozhodla príležitosť chytiť za pačesy. Celú cestu sme si zariadili sami, tak ako zatiaľ všetky naše cesty, pretože nemáme radi skupinové, cestovkou organizované zájazdy. 

Aké miesta ste navštívili?
Mali sme iba niečo viac ako týždeň, takže sme museli byť skromní. Začali sme v Nairobi, pokračovali do národných parkov a cestu sme ukončili na pobreží, konkrétne Diani Beach.

Spomenula si mi, že ste navštívili Giraffe centrum a Elephant orphanage, dve najznámejšie atrakcie v Nairobi. Povieš nám k tomu niečo viac?
Mňa osobne obe tieto miesta oslovili svojou myšlienkou, poslaním. Obe pomáhajú ohrozeným druhom zvierat, na ktorých ľudia páchajú hrozné zločiny. Už keď som si čítala ich webové stránky, získali si ma. Ale až po ich navštívení som im kompletne prepadla. Láska, s akou sa zamestnanci o žirafy a slony starajú, je hodná obdivu.
Žirafinec sa dá navštíviť počas celého dňa. Za nie vysoký poplatok (asi 10 USD, nepamätám si presne) sa návštevník dostane ku okraju výbehu, ktorý je prispôsobený tomu, aby ľudia mohli žirafky kŕmiť a odfotiť sa s nimi. Na všetko dozerajú ošetrovatelia, ktorí sú veľmi priateľskí a radi odpovedia na všetky otázky. Odporúčam návštevu v menej frekventovaných hodinách, tj. skoro ráno, alebo neskôr poobede. 


Len neďaleko od žirafinca sa nachádza sloninec, ktorého návšteva je trochu zložitejšia. Oficiálne návštevné hodiny sú iba medzi 11. a 12. hodinou na obed. Opäť za relatívne nízky poplatok (cca. 7 USD) môžu návštevníci v tom čase sledovať kŕmenie sloníkov. Viem si predstaviť, že to tam musí byť poriadne preplnené. Radili mi, aby sme tam prišli určite minimálne hodinu vopred, aby sa nám ešte podarilo kúpiť lístky.
Existuje ešte jedna možnosť, ktorú sme sa rozhodli využiť aj my. Ak si adoptuješ sloníka, okrem iného dostaneš možnosť po dohode navštíviť sloníky v podvečerných hodinách. Keďže mi tento projekt učaroval, neváhali sme ani minútku. A neoľutovali sme. Okrem toho, že sme podporili dobú vec, sme mali krásny zážitok a nemuseli sme sa tlačiť v dave. 


Napriek tomu, že sa tieto dve centrá nachádzajú blízko seba, neodporúčam používať miestnu hromadnú dopravu – Matatus, ale zobrať si taxík.
Na záver by som chcela využiť priestor a vyzvať všetkých, ktorí toto čítajú: prosím, nekupujte si suveníry zo slonoviny. Cena za nich je príliš vysoká - dospelý slon za nich väčšinou zaplatí svojím životom a malé sloníča ostane osirotené, napospas osudu.
Ak niekoho zaujímajú detaily týchto projektov, píšem o nich na svojom blogu.

Aké národné parky ste navštívili?
Navštívili sme dva národné parky: Amboseli a Tsawo West - obe úplne rozdielne! Najprv sme zvažovali aj národný park Masai Mara, ktorý ospevujú všetky bedekre. Z logistických dôvodov sme sa nakoniec rozhodli navštíviť iné, menej mainstreamové miesta.
Organizácia safari je tak trochu zapeklitá a neprehľadná. Pešo tam samozrejme človeka nepustia, pretože je to príliš nebezpečné. Možno sa tam dá ísť aj po vlastnej ose, vlastným autom - neviem, nepodarilo sa mi dopátrať. Prevažná väčšina ľudí využije služby niektorej z miestnych cestovných kancelárií. Keďže sme nemali času nazvyš, oslovili sme vopred mailom viacero cestovných kancelárií, popísali sme im, čo všetko chceme stihnúť a oni nám posielali cenové ponuky. Musím povedať, že sme ostali zarazení cenami! Vstupné do jedného národného parku na osobu je cca. 100 USD. Cena trojdňového safari sa pohybovala v priemere 650 USD na osobu, nám sa podarilo aspoň trochu zjednať na 500 USD. Chcela by som podotknúť, že toto boli ešte ceny mimo sezónu. Cena zahŕňala ubytovanie, stravu a vstupné do parkov, auto a vodiča. Oni to nazývali, že v cene je sprievodca, ale ja zámerne hovorím iba vodič, pretože veľa skutočného sprievodcovania nenarobil.
Safari bolo jednoznačne NAJ celého výletu. 
Národný park Amboseli tvoria nekonečné roviny, ktoré z jednej strany lemuje majestátne Kilimandžáro. Vieš, ako vždy v dokumentárnych filmoch vidíš, že tu na kôpke je stádo žiráf a potom tam je zasa separátne stádo slonov? Tak tam to tak vôbec nebolo :). Keďže začalo obdobie dažďov, vytvorili sa rozľahlé močiare, kde si tisíce zvierat všetkých druhov užívali hody, aké majú iba pár týždňov v roku. Pakone, antilopy, zebry, žirafy, pštrosy, slony, hrochy, byvoly... Všetky pomiešané a všetky spolu. Dokázala by som tam stráviť hodiny len tým, žeby som tam stála a pozerala sa na nich, ako si tam spokojne prežúvajú.


Národný park Tsawo West je úplne iný. Hornatý a krovinatý. Vraj tam žije množstvo leopardov, ale je veľmi náročné tam zahliadnuť vôbec nejaké zvieratká. Na druhú stranu ponúka pohľady na nádhernú jedinečnú krajinu a lávové polia (pohorie je sopečného pôvodu). 



Aká bola jedna z najkrajších pláži na svete Diani beach?
Tu možno niektorých sklamem, iných pobúrim, ale toto je len môj názor a moja interpretácia, s ktorou sa nemusí stotožniť každý.
Už dlho som presvedčená, že veci, miesta, jedlá atď., ktoré sú verejnosťou vyhlasované za „najlepšie na svete“, sú tak trochu „prehypované“ a v skutočnosti nedosahujú popisovaných kvalít. Je to pre mňa fenomén, ktorý asi nikdy nepochopím. Každopádne tentokrát som podľahla všetkým tým chválospevom na najkrajšiu pláž sveta, kúsok raja na Zemi a podobne. Asi si pochopila, že moje očakávania neboli ani zďaleka naplnené.
Diani Beach sa nachádza neďaleko druhého najväčšieho mesta Mombasa. Prvý šok sa dostavil už cestou, príchodom na predmestie Mombasy, ktorá je jednoducho veľkým mestom v krajine tretieho sveta. Je tam smrad, tony plastových odpadkov, na nich pasúce sa kravy a kozy, všade chatrče pozbíjané z plechov a kopa ľudí motajúcich sa v uliciach. Hromada vecí tam chátra, ľudia sa nestarajú o svoje okolie. Videli sme tam kilometrové zástupy kamiónov, ktoré roznášajú tovar, ktorý sa dováža do Mombasy po oceáne, samozrejme ani jeden z nich neprešiel STK alebo emisnou kontrolou. Niekto by povedal: „jednoducho chudoba“. Ja za tým ale vidím okrem chudoby aj akúsi ľahostajnosť k prírode, k svojmu bezprostrednému okoliu a k forme života. Bolo mi z toho veľmi smutno.
Nasledovali obrovské sklady a fabriky, obstavané vysokými plotmi s elektrickými alebo ostnatými drôtmi. Jedna vec je, že to nevyvoláva práve pocit bezpečia. Druhá vec je, čo sa za múrmi týchto fabrík deje.
Čakala som, že tým, ako sa budeme približovať k slávnej Diani Beach, okolie sa bude zlepšovať. Myslela som si, že to bude mestečko, kde sa budeme môcť poprechádzať, možno nakúpiť nejaký darček pre rodinu a užívať si teplé letné večery v uliciach.
Okolie sa ale vôbec nezlepšilo. Tu som videla zatiaľ najväčší paradox v mojom živote. Pobrežie pláže je lemované super-luxusnými päťhviezdičkovými hotelmi. Pred bránami hotela je však špina. O ulicu ďalej totálna chudoba a turistu by si tam nenašla ani náhodou. Aj po príchode do nášho hotela nás upozorňovali, že po tej šiestej hodine večer už nemáme vychádzať z hotela. Pre istotu. 


No a ďalšia vec bola samotná pláž. Tá je dokonalým dôkazom toho, ako sa dá fotkami klamať. Ukážem Ti dve fotky, ktoré som urobila na tom istom mieste, len z iných uhlov. Na jednej fotke pláž vyzerá čisto, upravene, tyrkysovo. Na tej druhej vidíš, že v skutočnosti je plná rias a odpadkov. To ti nikto vopred nepovie. Ďalej akonáhle vkročíš na verejnú časť pláže, vrhne sa na teba hneď niekoľko predajcov, ktorí ti chcú predať všetko od misiek, cez výlety, až po masáže. Žiaľ nepomôže odmietanie ani ignorancia, sú ochotní ťa prenasledovať aj 10 minút, aj do vody za tebou pôjdu. 



Celý zážitok bol podrhnutý tým, že v hoteli, v ktorom sme bývali, bola okrem nás už iba jedna rodinka, vôbec sme sa tam necítili bezpečne a žili tam obrovské jedovaté húsenice. Museli sme brať antimalariká, o šiestej byť v hoteli a ideálne pod moskitiérou :).
Takže aby som to zhrnula: Diani beach pre mňa rozhodne nie je najkrajším miestom na svete. Myslím, že to ospevujú najviac turisti, ktorí si užívajú ten nádherný luxusný päťhviezdičkový rezort a jeho služby, kúpu sa v bazéne a na oceán sa chcú iba pozerať. Paradoxom je, že pri tomto type turizmu je úplne jedno, či je človek v rezorte v Egypte, Tunisku alebo v Keni, pretože všetky rezorty sú rovnaké, izolované od reálneho lokálneho sveta a autentický zážitok sa takto nedá zažiť. 

Zažila si cenové rozdiely medzi jednotlivými destináciami, ktoré si navštívila?
Cenové rozdiely v lokalitách ani nie. Totiž ako bežný turista sa na neturistické miesta veľmi nedostaneš a ani neodvážiš ísť. Teda pokiaľ nie si cestovateľ-dobrodruh. Skôr ma zarazili dva iné rozdiely: jeden bol rozdiel medzi cenou pre turistu a domáceho (biely turista je tu proste v kely a aplikujú na neho desaťnásobné ceny :)) a potom rozdiely medzi cenou a kvalitou. Mám rada kvalitu a rozumiem tomu, že má svoju cenu. Ale keď zaplatíš 5 EUR za malý suchý biely rožok s jedným plátkom syra tak, ako my, tak to človeka nahnevá. Alebo napr. hamburger tam stál 15 EUR a kvalitou sa podobal skôr tomu z McDonaldu. 


Ako ste sa presúvali? Vyskúšala si aj dopravné prostriedky, ktorými cestujú miestni?
Lokálnu miestnu dopravu som nevyskúšala ani na jednom mieste. Tú tvoria prevažne Matatus - niečo ako mikrobusy. Neodhodlala som na to prevažne preto, že majú nejasnú trasu a časový rozvrh, ale aj preto, že nemajú dobrú povesť. Vraj sú pre turistov nebezpečné. Nevyskúšala som, neviem posúdiť. 
V Nairobi sme sa presúvali taxíkmi. Na veľké vzdialenosti (z Nairobi, medzi národnými parkmi a na Diani Beach) sme mali zaplatené auto, ktoré bolo v cene safari. Na Diani sme využívali tuk-tuky, o cenách ktorých treba tvrdo vyjednávať :). Ideálne je sa informovať v hoteli, koľko cca. by tak jedna cesta mala stáť. Už aj oni ti samozrejme povedia nadhodenú cenu, lebo všetci tam držia spolu. Ale aspoň ťa obabrú menej. 

Povieš nám niečo k bezpečnosti? Nebála si sa na niektorých miestach?
Keňa je jednou z najrozvinutejších krajín čiernej Afriky, preto aj bezpečnostná situácia je jednou z najlepších v Afrike. Zároveň sa nehrám na hrdinu, ktorému sa nikdy nemôže nič stať, takže som si zistila podrobnosti o aktuálnej situácii. O holý život som sa teda nikdy nebála. Al Shabab a iné skupiny sú aktívne v niektorých konkrétnych regiónoch Kene a tiež v Nairobi a Mombase. Preto napríklad pri vstupe do nákupného centra každé auto a každý človek podstúpi kontrolu ako na letisku. Ďalej sa neodporúča cestovať na sever krajiny, kde sú aktívne radikálne skupiny zo Somálska.
Ako som už spomenula, vyhýbala som sa aj lokálnym dopravným prostriedkom, Matatu. No a potom také bežné opatrenia ako že sa určite netreba vonku zdržiavať po zotmení, len tak sa prechádzať po uliciach miest, či už v Nairobi alebo v Mombase. Nie sú to miesta, kde sa môže turista len tak vybrať na prechádzku po meste ako v Prahe, alebo vlastne kdekoľvek v Európe. Ak sa budeš držať zdravého rozumu, nemáš sa čoho báť :). Mne bolo skôr nepríjemné to, že akonáhle som bola na ulici, vrhli sa na mňa miestni, ktorí mi stále chceli niečo predať, alebo ma zviesť taxíkom a podobne. Keď som bola sama, trochu som sa bála, že keď ich budem veľmi odmietať, tak ma okradnú, alebo mi nejak ublížia, ale to bola skôr moja paranoja :). Jednoducho ako biela som bola jednostaj exponovaná a na očiach, a to mi nebolo príjemné, lebo som vedela, že už premýšľajú nad tým, ako zo mňa vytiahnuť peniaze.

Aké očkovania boli potrebné? Kontrolovali ti očkovací preukaz pri vstupe do krajiny?
Pre vstup do krajiny oficiálne nepotrebuješ mať potvrdenie o žiadnych konkrétnych očkovaniach, nevyžaduje sa to k vízam (ako napríklad pri vstupe do Tanzánie). Pravidlá sú ale dosť nejasné ohľadne očkovania proti žltej zimnici - kým mne očkovací preukaz nekontrolovali, môjmu manželovi áno. Takže ako je to v skutočnosti, vedia iba oni sami. Je lepšie ho mať, ako potom ľutovať.
Ja som mala očkovanie proti Hepatitíde A+B, brušnému týfusu a žltej zimnici. Ďalej sme sa na pobyt na Diani Beach vyzbrojili antimalárikami, ktoré sme brali celú dobu pobytu tam.

Ako je to s vízami? Kde sa vybavujú, koľko stoja a ako dlho sa na nich čaká?
Víza je nutné si vybaviť veľmi jednoducho vopred cez internet. Stáli ma v prepočte cca. 50 EUR a čaká sa na nich asi dva dni. Konkrétne informácie nájde každý na stránkach Ministerstva zahraničných vecí, alebo na mojom blogu.

Podelíš sa s nami o zážitok, ktorý bol pre teba najsilnejší?
Našu prvú noc na safari sme strávili vo veľmi peknom kempe neďaleko národného parku Amboseli. Ten stál uprostred prírody, okolo nič, len rovina a zvieratká. Hostia boli ubytovaný v jednotlivých stanoch, ktoré mali posteľ a aj kúpeľňu. Bolo to rozhodne najkrajšie ubytovanie, aké sme za celú dovolenku mali (škoda, že sme tam boli iba jednu noc :)). Rozloha kempu bola obrovská, stany boli usporiadané do ulíc. Náš stan bol na konci poslednej ulice. Mali sme z neho výhľad priamo na Kilimandžáro a prírodu. Pohľad to bol úchvatný.


Aby boli hostia v bezpečí, v každom stane bol k dispozícii letáčik s pravidlami a informáciami o kempe. Napríklad po večeri musel každého hosťa do jeho stanu odprevadiť strážnik - osvetlenie na „uliciach“ nebolo a hrozilo, že hosť stúpi na hada, alebo sa stretne s nejakým divokým zvieraťom. Preto po tom, ako sme s doprovodom došli do stanu, sami sme ho už nesmeli opustiť. Boli tam uvedené hodiny, počas ktorých sme mali k dispozícii elektrinu. Tiež som sa tam dočítala, že v noci budeme zrejme počuť rôzne zvieratá, napríklad zavíjanie hyeny alebo leva, ale je to úplne normálne. Keď som si večer líhala do postele s vedomím, že za hlavou mám iba látkovú stenu a potom už dlho dlho nič, iba samá príroda s divokými zvieratami, nebolo mi všetko úplne jedno :). Navyše fúkal silný vietor a steny stanu viali a vydávali také hrozivé zvuky. Celkom dlho mi trvalo, kým som zaspala. V noci som bola skutočne niekoľkokrát zobudená zavíjaním hyeny. Ale bol to nezabudnuteľný zážitok.


Mohla by si povedať mojim čitateľom, koľko ťa stála celá dovolenka? Odporučila by si nám absolvovať rovnaký výlet?
Celá dovolenka bola relatívne drahá. Na túto tému by som ti tu vedela vypísať litánie, prečo je to tak, ale posnažím sa zobrať to v stručnosti. Ak niekto očakáva, že v chudobnej krajine bude všetko lacné, je na veľkom omyle. V tomto je Ázia omnoho vhodnejšia na low cost cestovanie. Pokiaľ nie je človek vyslovene dobrodruh, ktorého vzrušuje byť konštantne v neistote, spať v pochybnej chajde pre kamionistov na zemi v červenej hline uprostred nepekne vyzerajúcej ničoty, tak v Keni low cost možnosť neexistuje. A aj keby to chcel takto riešiť, je to nebezpečné a vlastne sa tam človek ani veľmi nemá ako dostať. Neexistuje tu infraštruktúra a cesty a spoje tak, aby si človek vedel sám cestovať, ako sa mu zapáči. Turista je tu odsúdený na to, aby sa pohyboval po turistických miestach. Tie sú bezpečné a dostupné, ale drahé.

No ale späť k cenám. S akými položkami treba počítať?
  • Letenka: pokiaľ ju človek nekúpi v akcii, tak okolo 500 EUR
  • Hotely: sú v extrémne nízkom štandarde a sú drahé. Takže treba počítať cca. 100 EUR/noc za dvoch, a to sme nemali žiaden luxus - boli to holé izby iba s posteľou a moskitiérou


  • Preprava: napríklad taxík z letiska do hotela stojí okolo 40 EUR (predovšetkým v noci je nebezpečné sa prepravovať inak ako taxíkom)
  • Safari: nás 3-dňové safari stálo 500 EUR na osobu
  • Jedlo: treba počítať minimálne 10 EUR za každé jedlo + pivo a nápoje okolo 4 EUR
  • Víza: cca. 50 EUR
  • Očkovania: potrebovala som len žltú zimnicu: 70 EUR (očkovanie + vystavenie medzinárodného očk.preukazu, ostatné som mala z predchádzajúcich ciest)
  • Antimalária tabletky: okolo 50 EUR

Či to za to stálo? Mne osobne áno. 
Videla som nádhernú prírodu, divoký život tak, ako u nás neexistuje. Safari bolo niečo, na čo nikdy nezabudnem a čo by som si rozhodne chcela ešte niekedy zopakovať. Možno trochu inak, menej turisticky. Videla som iný životný štýl a postoj - že ľudia môžu byť šťastní a usmiati aj bez ohľadu na okolnosti a bez neustáleho náhlenia sa niekde. Ale tiež som videla aké strašné zločiny je človek schopný páchať na zvieratkách a na životnom prostredí. Nechcem znieť ako nejaký moralista, ale nenávratne ma to ovplyvnilo predovšetkým v postoji k nášmu konzumnému spôsobu života. Upevnilo ma to v rozhodnutí nakupovať zodpovedne tovar, ktorého pôvod poznám a predovšetkým v množstvách, ktoré som schopná užiť.
Tým, ktorí premýšľajú o výlete do Afriky: choďte!! Choďte, ale prosím, správajte sa tam s úctou k prírode, predovšetkým, keď sa rozhodnete ísť na safari. Myslite na to, že človek je ten, kto je tam na návšteve a musí rešpektovať zvieratká a ich prirodzený domov. Tiež myslite na to, že bezpečnosť je prvoradá a netreba sa tváriť, že „ja som cool, mňa sa to netýka, mne sa nemôže nič stať“. No a v neposlednom rade treba mať na mysli, že to bude stáť veľa a že budete musieť vystúpiť poriadne ďaleko zo svojej komfortnej zóny.



No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.