Be wild

Be wild
Be wild

Be yourself

Be yourself
Be yourself

Be natural

Be natural
Be natural

Janka: „Niger je jednou z najchudobnejších krajín a momentálne aj jednou z najnebezpečnejších, čo je škoda, pretože krajina mimo hlavného mesta je nádherná a je tam čo objavovať.“


Janka Hudecová žila v Nigeri, Benine a momentálne sa vracia späť na Pobrežie Slonoviny, kde už nejaký ten mesiac žila.  Prečo Janka cestuje do týchto neturistických destinácií a čo tam robí sa dočítate nižšie.


Ahoj Janka :)
Môžeš mojim čitateľom povedať ako si sa dostala do týchto krajín?
Do Afriky som sa dostala v roku 2014, kedy môjmu, už terajšiemu manželovi, ponúkli pracovne miesto najprv v Nigeri, potom v Benine a teraz sme na Pobreží Slonoviny. Projekt počínal v znovu obnovení starej železnice, ktorá tu bola približne od r.1930 a na niektorých miestach ešte fungovala.


Čo si robila v Nigeri, keď manžel pracoval?
Keď môj manžel odišiel, ja som ešte pracovala v Paríži a on nechcel, aby som tam prišla nastalo, keďže v tom období to nebolo veľmi bezpečné. Tak som za nim pravidelne cestovala. Pokým pracoval, musela som sa nejako „zabaviť“ :) Snažila som sa trochu prejsť hlavné mesto Niamey, hoci to nie je zrovna najturistickejšie mesto. Mimo som žiaľ isť nemohla. Takže som sa každý deň vozila so šoférom, ktorý sa mi snažil ukázať aspoň pár veci, čo poznal a do ktorých som mohla ísť. Napríklad miesta ako mešita, zoo, lokálne obchodíky s tradičnými výrobkami... Zakázané som mala veľké trhovisko.


Situácia v krajine nebola stabilná, preto som sa pohybovala len obmedzene, vždy so šoférom a ochrankou, aj keď som šla nakupovať do obchodu. Mimo Niamey som sa dostala len raz, keď sme šli do prírodnej rezervácie pozrieť posledne žirafy v západnej Afrike. Bol to neskutočný zážitok. Mali sme k dispozícii miestneho sprievodcu, ktorý nás viedol k žirafám a pozorovali sme ich vo voľnej prírode. Cestou sme sa zastavili pozrieť, ako postupuje projekt železnice môjho manžela v mestečku Dosso, asi 200km na juh od Niamey. Samozrejme všetko za prítomnosti národnej gardy, ktorá náš strážila na každom kroku.



Aký dojem v tebe zanechala krajina? Vrátila by si sa ešte?
Niger je jednou z najchudobnejších krajín a momentálne aj jednou z najnebezpečnejších, čo je škoda, pretože krajina mimo hlavného mesta je nádherná a je tam čo objavovať. Život je riadený islamským náboženstvom (99% moslimov), takže je naozaj ťažké sa tam adaptovať a prispôsobiť sa ich kultúre, hlavne mne ako blondínke a katolíčke :) Navyše je tam len málo bielych, takže ste pre nich doslova atrakciou, keď vás vidia. 


Čo sa tyká klímy, tak je to vnútrozemská krajina, teploty môžu dosiahnuť vyše 50 stupňov a je veľmi sucho. Obdobie dažďov je krátke, zem sa nestíha ochladiť. Vrátiť sa tam asi ťažko. Ja som skôr ten tip, čo rád spoznáva nove veci, ale teší sa z predošlých skúsenosti.


Ďalšou krajinou, kde tvoj manžel pracoval, bol Benin. Ako dlho ste boli v tejto krajine?
Po Nigeri mal manželov projekt pokračovať v Benine. Žiaľ, kvôli nepriaznivej politickej situácii (bol zvolený prezident, ktorý už projekt nechcel podporiť) sa všetko dosť rýchlo skončilo. Ja som tam ostala len 2 mesiace, ktoré som sa snažila využiť hlavne na spoznanie krajiny. Je úplne odlišná ako Niger. Klima je oveľa lepšia, keďže je to pri mori a od mora prúdi vzduch. Cítila som sa tam oveľa slobodnejšie. Aj keď sa v mori nedá kúpať kvôli veľmi silným prúdom, môžete isť aspoň na pláž spraviť si piknik a stráviť tam popoludnie.


Aké miesta si tam navštívila?
Krajina má bohatú históriu. Dýcha to tu kultúrou voodoo a unanimizmom, o ktorých som sa dosť naučila. Okrem hlavného mesta Cotonou som sa dostala do mesta Porto Novo, vzialeného len niekoľko kilometrov od hranice s Nigériou. Akoby ste sa ocitli v inom svete. Schátralé domy v koloniálnom štýle, steny ulíc pokreslené umeleckými dielami, akoby to ani Afrika nebola. V meste môžete natrafiť aj na kráľovský palác, keďže v ich kultúre je to stále bežné. Na určitých územiach vládnu miestni králi, stále hlboko vážení a uctievaní. Je to tiež jedna z krajín, z ktorej masívne vyvážali otrokov do Európy a Ameriky, takže afroamerické prvky sú tu výrazné. Ďalším zaujímavým mestečkom je Ouidah. Nájdete v nej branú otrokov, z ktorej otroci vychádzali a nasadali na lode, ako aj cestu otrokov, ktorú museli absolvovať pred nalodením. Vláda sa snaží aspoň trochu investovať a zachovať historické pamiatky.


V septembri za vraciaš späť za manželom na Pobrežie Slonoviny. Tešíš sa?
Môj manžel dostal príležitosť pracovať na novom projekte - výstavba prístavu pre vysokonákladné lode v Abidžan, takže náš čaká iné dobrodružstvo v novej africkej krajine. Abidžan je rozvinutejšie mesto, európskejšie, dokonca so 4 nákupnými centrami, čo je luxus :)  Adaptácia bola ťažká, ale už som si zvykla, našla priateľov a dokonca aj dve Slovenky, ktoré tam žijú, takže sa celkom teším naspäť. A ktovie, možno ma tentokrat čaká aj nejaká ta pracovná príležitosť.




No comments

Mira Wild, 2017. Powered by Blogger.